Šambala

Aj s obrázkom.

Šambala je "ukrytá" vo vzdialenej časti nedostupných Himalájí. Vraví sa aj, že je to Gyanganj - domov nesmrteľníkov. Niektorí ju volajú Šambala (Shambala), Shangri-La (Šangri la) alebo Siddhashram a veriaci veria, že je to nebeské kráľovstvo, ktoré formuje náš osud.

V Tibete toto legendárne a osvietené kráľovstvo (Šambala) znamená "zdroj šťastia". Nie je to "nebo" na našej Zemi, ale mystické kráľovstvo, ktoré stráži najtajnejšie duchovné učenia sveta, vrátane Kala čakry (kolesa času), čo je pilier budhistickej múdrosti. Istými meditačnými schopnosťami, ale i správnym vnímaním sem možno preniknúť. Budhizmus spája Šambalu s Budhom, o ktorom sa vraví, že pred smrťou nadobudol formu jedného z bohov Kala čakry a odovzdal svoje najvyššie učenie skupine prívržencov v južnej Indii. Medzi týmito bol aj kráľ Suchandra. Šambala je však aj súčasťou hinduizmu, kde ju spomínajú s rovnakou úctou.

Naša kultúra je zameraná najskôr vidieť a až potom uveriť. Mystické kráľovstvo Šambala však možno poznať iba spôsobom najprv uveriť a až potom vidieť. Hinduisti ho nazývajú Paradeša alebo Aryavarša, teda miesto, odkiaľ prišli Védy. Kelti ho poznali pod názvom Avalon. Tibetské texty popisujú Šambalu aj ako svätú horu Meru s tým, že technológia jej obyvateľov je ďaleko vyspelejšia ako naša. V gréckej mytológii je Šambala (alebo "raj nesmrteľníkov") označená pojmom Hyperborea. Roerich po svojej expedícii uvádzal, že v Himalájách sú jaskyne, ktoré vedú hlboko do podzemia s tým, že by tam niekde hlboko mohol byť život.

Odhliadnuc od budhistických lámov a ďalších duchovných, ktorí nezverejňujú svoje poznatky, prvé významnejšie priblíženie Šambaly a tým aj Agarthy urobil na Západe francúzsky spisovateľ Joseph-Alexandre Saint-Yves (1842-1910), ktorý sa sám vzdelával ako okultista a filozof a ktorý sa sám učil aj staroindický sanskrit. Ďalšou významnou osobnosťou bol poľský vedec Ferdinand Ossendowski (1876-1945), ktorý väčšiu časť svojho života strávil v Rusku. Na svojich cestách po Mongolsku sa často rozprával s budhistickými mníchmi. O Šambalu sa začal zaujímať po tom, ako sa zoznámil s lámom menom Tushegoun, ktorý utiekol pred októbrovou revolúciou v Rusku a ktorý tvrdil, že má úzky vzťah s tibetským dalajlámom. Nicholas Roerich (1874-1947), ruský umelec, básnik, mystik a spisovateľ, viedol expedíciu cez púšť Gobi, o ktorej sa vraví, že ju financovala Sovietska tajná služba (NKVD).

Tibeťania, ale aj turisti referujú občas o zvláštnych úkazoch. V istých indických novinách vyšiel článok začiatkom 20. storočia (ale takých príbehov je oveľa viac), kde sa popisuje návšteva britského dôstojníka, ktorý trávil čas v Himalájách. Zrazu uvidel vysokého a ľahko oblečeného muža, ktorý ho pozoroval. Muž ihneď vyskočil a zmizol a na jeho veľké udivenie to Tibeťanov, ktorí s ním spolu trávili pobyt na horách, ani najmenej neprekvapilo - pokojne mu vysvetlili, že videl jedného zo snežných mužov, ktorí strážia vchod do posvätnej zeme.

Ruský vedec Andrej Strelkov v Ruskej federácii (Bakšir), skúma Šambalu už dosť dlho. Hovorí, že existencia tohto legendárneho kráľovstva sa naozaj popisuje v starovekých textoch a ide o "krajinu" s obyvateľmi, ktorí sú nadradení svojimi schopnosťami voči nám - obyčajným ľuďom.

Na obrázku vidieť Kala čakra jantru (geometrickú "matricu").

Strelkov vraví, že Šambala je magický, osvietený svet, ktorý skutočne existuje. Šambala preto priťahuje mnoho ľudí, aj slávne postavy ako Hitler, Lenin či Stalin. Nemecká vláda počas druhej svetovej vojny poslala niekoľko expedícií do Tibetu, pretože zmienky o Šambale v náboženskej literatúre budhizmu zdanlivo súhlasili s vykonštruovanou teóriou o árijskom pôvode Nemcov.

Legenda o Šambale je veľmi populárna nielen na Západe, hoci ju "obohacujú" aj rôzne špekulácie. Panuje však všeobecne uznávaný názor, že poznanie o Šambale je tajomstvom aj pre tých najzasvätenejších, či už učencov budhizmu alebo hinduizmu. Strelkov ďalej vraví, že prastarých textov je veľmi málo a len vysoko zasvätení lámovia vedia takéto texty pochopiť. Všetky pokusy preniknúť do tajomstva Šambaly priniesli nešťastie alebo nezdar. Strelkov sa nebojí povedať, že mnohí vedci, ktorí skúmali Šambalu, tragicky zomreli. Napríklad nemecký orientalista Albert Gruenwedel (ktorý žil v prvej polovici 20. storočia) sa pri preklade textov o Šambale zbláznil. V stave dočasného šialenstva vyskočil z okna a zomrel. Takýchto prípadov je viac. Mnohí z tých, ktorí chceli skúmať Šambalu z vedeckého hľadiska, nemali "šťastie". Ak však niekto postaví otázku, prečo toto "magické kráľovstvo" zabíja, treba vidieť aj to, že väčšina vedcov ho nevníma vážne a ide im iba o osobný prospech. Nepovažujú Šambalu za niečo "reálne" na rozdiel od Strelkova, ktorý prijal budhizmus srdcom a ktorý okrem iného dodáva, že o mnohých tajomstvách nemožno ani hovoriť.

Existujú neuveriteľne blízke podobnosti medzi biblickou apokalypsou a proroctvom Kala čakra tantry, podľa ktorého kráľ tohto magického sveta, Rudra Čakrin, porazí sily temnôt na konci obdobia temna - Kali Yugy, a ustanoví zlatý vek v rámci planetárneho pôsobenia. Niektoré legendy ho zrovnávajú s ešte len očakávanou inkarnáciou Boha Višnua - Kalki, ktorý je určený pre posledný súd. Proroctvo zo Šambaly obsahuje aj zdroje o budúcich mesiášoch v iných náboženstvách. Proroctvo vraví, že toto kráľovstvo (Šambaly) bude mať 32 kráľov, ale podmienky vo svete pozemšťanov, teda nás ľudí, sa budú neustále zhoršovať. Človek sa stane krvilačnejší a na Zemi prevládne materialistická ideológia. Keď si títo "barbari", ktorí ničia Zem, budú myslieť, že sa im už nič a nikto nevyrovná v boji s ich zbraňami a nechajú sa zotročiť temným kráľom, vtedy hmly poodhalia ľadové vrchy Šambaly. Rudra Čakrin, posledný kráľ Šambaly, porazí temného kráľa a na Zemi nastolí poriadok. Mnohí lámovia veria, že toto sa môže stať okolo roku 2012, čo možno vykalkulovať matematicky a čo korešponduje aj s víziami o konci sveta, ktoré vychádzajú z múdrosti Majov, ktorí vo svojom kalendári tiež stanovili rok 2012 ako koniec.

Niektoré názory hovoria, že Šambala existovala niekde v blízkosti údolia Hunza v Pakistane.

Back