Višnu

Višnu je Boh zo svätej Trojice, ktorý sa zjavil tu na Zemi v podobe, pre ktorú sa zvykne používať výraz "avatára" (vtelenie) alebo "inkarnácia" (tiež vtelenie). Takýto Boh sa môže zjaviť ako ryba, korytnačka, ale aj ako človek.

Človek môže jednu vec, záleží totiž, z ktorej strany sa na ňu díva, vidieť vždy inak.

Informácie o Višnuovi tu uvedené vychádzajú samozrejme zo svätých hinduistických textov. Zoznam inkarnácií sa pravdaže líši, niektoré zdroje uvádzajú viac, iné menej. Ale pre prehľadnosť uvedieme desať, ktoré sa objavujú najčastejšie.

Prvou inkarnáciou Boha Višnua bola "Matsya" alebo Ryba. Višnu v tejto forme zachránil svätca Satyavratu, čo je akási paralela Noeho v hinduizme. Existuje aj Matsya purána, v ktorej sa popisuje viac.

V hinduizme je Manu pokračovateľ ľudstva - prvý muž, ktorý bude určovať smer sveta po jeho zániku, o čom veľmi podrobne píše Matsya purána, jedna z najstarších kníh. Manu zachránil časť stvorenia pred zničujúcou potopou v príbehu veľmi podobnom biblickému. Hoci sa príbeh o potope prezentuje aj ako legenda, hinduizmus i kresťanstvo ho vidia ako skutočnosť. Manu bol čestný človek a miloval Boha, preto dostal meno "Satyavratá" - "prísľub pravdy".

Pred mnohými tisíckami rokov, keď už bol prvý život na Zemi, existoval tu jeden príšerný démon, ktorý zastrašoval ľudí a získaval si ich na svoju stranu. Múdrym nasledovníkom Dharmy bránil vykonávať posvätné obrady a ukradol sväté Védy, ktoré skryl v najnedostupnejších hĺbkach oceánu. Brahmá, Stvoriteľ sveta, sa rozhodol konať a pristúpil k Višnuovi a požiadal Ho o pomoc. Višnu dal okamžite prísľub, že niečo urobí. Prijal na seba podobu ryby (matsya) a hodil sa do mora. Pán Višnu zabil démona a z čriev mu vytrhol Védy.

Matsya ako forma Boha Višnua sa zobrazuje ako postava so štyrmi rukami s vrchnou ľudskou podobou a odspodu s telom ryby.

Višnu si vybral človeka - stal sa ním svätec Satyavratá (nazývaný aj ako Manu, čo je označenie pre prvého človeka), aby predĺžil pokračovanie stvorenia potom, ako Bohovia zošlú svoj hnev na ľudské plemeno formou potopy. Príbeh je veľmi podobný biblickému opisu potopy (Noe). Manu a Noe boli určite JEDNOU osobou.

Satyavratá často zvykol robiť pokánie a rozhodol sa žiť iba na vode. Nejedol a zrak upieral do vodných tokov. Jedného dňa si zrazu všimol rybu, ako sa tlačí k nemu von na zemský povrch. Jeho prvým krokom bolo jej pomôcť a vrátiť ju do vody, ale ryba ho požiadala, aby tak nerobil zo strachu, že ju tam zjedia oveľa väčšie ryby než je ona. Svätec Satyavratá ju tak zobral k sebe do svojho pustovníckeho miesta a dal ju do malej urny. Ryba však vyrástla za noc do veľkých rozmerov a stále bola väčšia.

Potopa

Višnu sa objavil vo forme ryby v období prvého hinduistického veku, v Satya Yuge, ktorá bola príznačná práve tým, že Boh sa ľuďom dával poznať najčastejšie. Satyavratá ostal dosť zarazený, keď videl rybu takto rásť do veľkosti, v ktorej by jej bolo maličké i jazero. Bol bystrý a hneď pochopil, že to nemôže byť obyčajná ryba. Poznal tak Pána Višnua v Jeho podobe Ryby (Matsya). Satyavratá sa okamžite sklonil až k prachu zeme a spýtal sa, prečo sa mu zjavil. Pán mu odvetil: "Týždeň od dnešného dňa veľké vody zaplavia celý svet a oceány povstanú a do hlbokých vôd ponoria celý svet..." - Toto je hinduistický príbeh o potope sveta, ktorá zničila veľkú časť obydlia ľudí kedysi veľmi dávno; bolo to Božie rozhodnutie usmerniť vývoj, pretože ľudia sa Bohu zdali byť veľmi zlí. "A v tom čase uvidíš pred sebou veľkú loď," povedal Višnu. "Pozbieraj všetky semená, rastliny a zvieratá pre ďalšie generácie stvorenia, nasadni na loď a vyčkaj ma. Sapta riši tiež pôjdu s tebou."

Druhou inkarnáciou Boha Višnua, historicky o niečo neskoršia ako Matsya, bola Kúrma alebo Korytnačka. Kúrma patrí tiež do Satya Yugy, počas ktorej Pán Višnu nadobudol podobu polovičného človeka a korytnačky a po veľkej potope sedel na spodku mora s korytnačou polovičkou tela odspodu. Višnu vo vtelení korytnačej bytosti zachránil jeden veľký do mora sa potápajúci masív (Mandára) a tým aj svet.

Treťou je Varáha alebo Divá sviňa, vo forme ktorej Višnu zabil démona menom Hiranyákša a zachránil tak ukradnuté Védy zo spodku oceánu.

Štvrtou je Narasimha - poločlovek a pololev, akási "sfinga", v podobe ktorej Višnu zabil ďalšieho veľkého démona.

Piatou je Vámana alebo inkarnácia v podobe trpaslíka, ktorý sa narodil v rodine jedného brahmanského kňaza. Vámana je piata avatára Boha Višnua a jeho prvá inkarnácia v období Tretá Yugy (druhého veku); je to aj prvá avatára Boha Višnua, keď sa celý zjavil v ľudskej podobe. Onam je festival, ktorý oslavujú najmä v juhoindickom štáte Kerala a je to hádam jediný taký veľký festival, ktorý si pripomína vládnutie kráľa patriaceho medzi asurov (väčšinou zlých bytostí s nadprirodzenými silami).

Mahábalí alebo Balí (takto ho nazývajú aj miestni ľudia) bol kráľom južnej oblasti Indie - Kerala, čo je dnes juhoindický štát susediaci so štátom Tamil Nadu. Tento kráľ stojí v pozadí veľmi populárnej legendy a festivalu Onam, ktorým sa oslavuje jeho každoročný príchod z podzemia (Pátála).

Mahábalí bol asura, čo je skupina božích protivníkov (ale nie vždy). On však naopak oproti svojim predchodcom (rovnakého pôvodu) bol mimoriadne nábožný; vykonával aj obete tak, ako požadovali Védy. Bol rovnako aj veľkým nasledovníkom Pána Višnua. Bol múdry, spravodlivý a ušľachtilý. Počas vládnutia priniesol do krajiny takmer úplnú čistotu. Každý bol rád; v kráľovstve neboli kastové, ani triedne diskriminácie. Bohatí a chudobní mali rovnaké možnosti. Neboli zločiny a všetko fungovalo. Ľudia si dokonca ani nezamykali dvere, pretože tu neboli ani zlodeji. Ale keďže bol potomkom Diti a teda asurom, Devovia sa naň pozerali s nedôverou.

Mahábalího nazývajú aj Onathappan. Vládol v období pred udalosťami v Rámájane. Asurovia nikdy neuctievali Boha Višnua. Tak jedného dňa, aby si Pán Višnu toto zistil, zobral na seba podobu brahmanského chlapca s menom Vámana. Prišiel do kráľovstva ako trpaslíčí brahman. Povedal, že je chudobný a požiadal o kúsok pôdy. Dobrosrdečný kráľ Mahábalí mu odvetil, aby si zobral toľko, koľko len chce, ale maličký brahman na to reagoval, že mu stačí iba toľko pôdy, koľko obíde svojimi troma krôčikmi. Kráľa to prekvapilo a naliehal, aby si chlapec žiadal viac. Ale ten znova odpovedal rovnako. Keď kráľ Balí napokon súhlasil, maličký trpaslík zrazu nadobudol kozmické rozmery. Prvým krokom zatemnil celú Zem a druhým celé nebo. Potom sa spýtal kráľa, aby mu povedal, kde má urobiť svoj tretí krok. Kráľ, ktorý si uvedomil, že to nie je žiadny maličký brahman, dostal obrovský strach a odvetil, aby mu tretím krokom stúpil na hlavu. Višnu mu tak ponúkol odchod do podzemného sveta - do ríše, ktorú Indovia volajú Pátála (hoci je to aj mesto v Indii). Kráľ toto prijal ako neobyčajný dar bez námietok, ale poprosil Pána Višnua, aby mu dovolil navštevovať svoj kraj každý rok, aby sa presvedčil, či sa jeho ľudu darí dobre a či je každý šťastný. Pán Višnu samozrejme súhlasil. Mahábalí sa tak dostal do zoznamu ôsmych nesmrteľníkov, ktorých hinduisti volajú Čirandžívi.

Šiestou inkarnáciou je Parašuráma, počas ktorej Pán Višnu prichádza ako bojovník, syn istého svätca, potomka veľkého Bhrigusa. Zabije kráľa Kártavírju; dej sa odohráva v Tretá yuge.

Parašuráma Bhárgava alebo aj Rámá so sekerou patrí do Tretá Yugy, ale keďže je nesmrteľný - patrí totiž do kategórie Čirandžívi (nesmrteľní v hinduizme), jeho pôsobenie v Mahábhárate má logické vysvetlenie. "Parašu" (Parasu, Parashu) znamená "sekera" a táto inkarnácia Boha Višnua je synom jedného z najväčších svätcov (Džámadagni), ktorý bol potomkom veľkého mudrca (Bhrigu, ktorý preklial Brahmu). Matkou tohto vtelenia bola Renuká, ktorej meno v istých ázijských oblastiach kedysi niesla aj bohyňa menšieho významu. Parašuráma sa naučil bojové techniky priamo od Šivu. Jeho pôsobenie, podobne ako Mahábalího, sa tiež bližšie spája s indickým štátom Kerala. V Mahábhárate bol Parašuráma bojovým učiteľom Karnu. Parašuráma je bojový askéta, o ktorom hinduisti veria, že stále tu niekde medzi nami žije. Táto avatára je iná ako ostatné - je to áveša avatára (Avesha Avatara), t. j. ľudská bytosť, do ktorej Višnu nezostúpil v celej svojej hĺbke ako v prípade Krišnu alebo Rámu, ale vchádza do duše človeka a tak nadobúda svoju božskú formu. Táto avatára má aj svoje chrámy a Kalki purána píše, že bude hlavným bojovým poradcom Višnua, keď príde ako ničiteľ tmy - Kalki.

Siedmou inkarnáciou je Rámá, ktorý zabil démona Rávanu, ktorý mu uniesol Sítu. Viac o týchto udalostiach píše epos Rámájana.

Ôsmou inkarnáciou je Krišna, ktorý zabil Kansu, syna veľmi zlého démona (píše sa aj Kamsa). Krišna sa zjavuje v Mahábhárate ako Boh Ardžunovi a ukáže mu aj svoju božskú podstatu. Keď sa Krišna narodil, kráľ Kansa dal pozabíjať novonarodeniatka podobne ako Herodes, keď sa narodil Ježiš. Kansovi totiž predpovedal istý mudrc, že ho zabije ôsmy syn Devakí. Krišna sa narodil na ešte horšom mieste ako Ježiš - vo väzení a Jeho zrodenie bolo doprevádzané zázrakmi. Krišnovým otcom bol Vasudeva a matka Devakí bola sesternicou kráľa Kansu. Krišna v sanskrite znamená "čierny", "tmavý". Z obáv, že sa proroctvo splní, Kansa uväznil Devakí.

Deviatou inkarnáciou je Budha, aspoň tak mnohí tvrdia.

A desiatou je Kalki, ktorého očakávajú na konci Kali yugy a ktorý príde a zničí tmu na tejto Zemi.

Niektoré názory hovoria, že aj Ježiš bol avatárou Boha Višnua. Tu si však ešte raz treba pozrieť úvod, že v hinduizme je pekné práve to, že rôzne protichodné názory môžu vzájomne existovať a sa rešpektovať (až na niektoré výnimky).

Pán Višnu má ešte niekoľko ďalších vtelení - ale ako už bolo uvedené, hinduizmus je nejednotnosť názorov v celku s istými spoločnými prvkami - čosi celkom iné ako kresťanstvo (kde síce je nejednotnosť, ale oveľa menšia). Jednou z takýchto inkarnácií je aj ženská podoba Boha Višnua - tzv. Mohiní, ktorá má aj svoju oporu v puranických textoch. Treba teda povedať, že inkarnácie Boha Višnua môžu byť niekde uvedené v inom počte.

Spoločníčkou Višnua je Lakšmí, ktorá sa v hinduizme uctieva ako bohyňa bohatstva, múdrosti; bola inkarnovaná aj do Síty v príbehu staroindického eposu Rámájana. Višnu, aj keď Ho rešpektujú i iné hinduistické denominácie, ako hlavný objekt patrí do višnuizmu - denominácie, ktorá má viac vetiev.

Sampradáya (Sampradája) je tradícia nasledovania Pána a vo višnuizme sú štyri takéto tradície najhlavnejšie: Rudra-Sampradáya, Brahma-Sampradáya, Lakšmí-Sampradáya, Kumara-Sampradáya. Popri týchto existuje napr. aj smer Rámanandi alebo Mahápuruxiya Dharma.

Vo Védach je tento Boh pomenovaný aj ako Puruša. Najvýznamnejšou knihou, kde tento Boh obsiahle rozpráva, je Bhagavadgíta, ktorá je súčasťou Mahábháraty (ale pozor, sú aj iné Bhagavadgíty prevzaté z iných kníh ako napr. Skanda purána atď.) a ktorú višnuisti považujú za svoju "bibliu" a oddelili ju od Mahábháraty, pretože jej cennosť je obrovská a ako samostatná kniha predstavuje ten najdrahší klenot.

V Bhagavadgíte sa popisuje boj zmiešanej kráľovskej rodiny - Pánduovcov a Kuruovcov. Kuruovci lesťou (hrou v kocky) obrali Pánduovcov o všetko (o celý podiel na kráľovskom tróne) a vyhnali ich do lesa. K Pánduovcom patril aj Ardžuna. Situácia sa napokon vyvinie tak, že sa chystá boj proti Kuruovcom, v ktorom Krišna trpezlivo vysvetľuje Ardžunovi rôzne životné i filozofické otázky a aj sa mu zjaví so svojimi štyrmi rukami. Krišna robil Ardžunovi vozataja, čo mnohí chápali ako niečo "podradnejšie". Týmto sa aj približuje pravý Boh, ktorý sa nebude povyšovať nad druhých, ale s láskou a priateľským postojom svojich oddaných prijíma. Krišna chce odbúrať Ardžunove pochybnosti bojovať, zároveň mu ukazuje Dharmu - cestu k spravodlivosti.

Tu sú niektoré úryvky z Bhagavadgíty, kde hovorí mocný Boh Krišna (kniha je z prekladu od Rudolfa Janíčka z roku 1945):

I. 15
Krišna, pán pravého rozlišování, zatroubil na svoji Obrovitou lasturu. Ardžuna zatroubil na Božskou lasturu a jeho bratr Bhíma, strašlivý bojovník, rozezvučel svůj Velký roh.

II. 37
Zemřeš-li, získáš nebe, zvítězíš-li, bude ti patřit země. Proto, Ardžuno, povstaň a rozhodni se pro boj!

II. 48
Buď vytrvalý v oddanosti, Ardžuno, ale konej své činy bez myšlenky na odměnu a zůstaň nedotčen jejich úspěchem nebo nezdarem! Taková vyrovnanost mysli vede k poznání Jednoty.

II. 50
Člověk, udržující vyrovnanou mysl, se vyprostí v tomto životě jak z neřesti, tak i ctnosti. Proto se nauč oddanosti, neboť tak dojde člověk k mistrovství i vysvobození.

III. 17, 18, 19, 20
Kdo je osvícen a nalézá ve svém srdci zdroj štěstí, není povinen konat žádný čin. Takový člověk není vázán činností a nečinnost jej ničeho nezbavuje. Konej proto uloženou práci bez touhy po odměně, a tak dojdeš k Nejvyššímu. Především konáním povinností dosáhli velcí králové dokonalosti. Všichni lidé jsou navzájem spjati svými činy. Takový je zákon života. I ty musíš vykonat svůj úkol!

III. 36
Nyní se tázal Ardžuna:
"Co vlastně nutká člověka k tomu, aby spáchal hřích? Co je to, Krišno, co k němu pobízí velkou silou a proti vlastní vůli?"

III. 37
Vznešený odpověděl:
"Je to touha, je to hněv, zplozený povahou domáhající se moci, zplozený velkou chtivostí a temnou nevědomostí, která je nepřítelem lidí.

IV. 42
Proto rozetni ostřím Poznání onu pochybovačnost, rodící se z nevědomosti a dlící v tvém srdci. Dej se cestou oddanosti, Ardžuno, vstaň a bojuj."

V. 3
Člověk, jenž nezná ani nenávist, ani touhu, Ardžuno, je vskutku sanjásin. Je povznesen nad dobro a zlo a vyproštěn z pout činů.

VII. 4
Moje podstata se projevuje osmero způsoby: zemí, vodou, ohněm, vzduchem. Prostorem, myšlenkou, rozumem a vlastním vědomím. To vše jsou Moje projevy.

VII. 7
Nic není nade Mne, Ardžuno! To nejvyšší a nejnižší je obsaženo ve Mně. Jsem zlatou šňůrou, na níž jako perly jsou navlečeny všechny světy a všechny životy.

VIII. 1, 2
Ardžuna se nyní opět tázal:
"Co je brahma, co je duše člověka a jaký osud je ztajen v činech, ó Nejvyšší Pane? Co je podstatou přírody a co je nebe? Kdo jsi
Ty, jenž jsi přítomen v obětním ohni a jak Tě v hodině smrti pozná ten, kdo přemohl sebe?"

VIII. 3
A Krišna takto odpověděl Ardžunovi:
"Brahma je nejvyšší, neskonalé bytí. Je utajeno i v duši člověka, i tam přebývá. V osudu lidských činů je obětí a zdrojem všech věcí.

VIII. 16
Všechny stvořené světy, Ardžuno, jsou řízeny zákonem života a smrti. Nad nimi je svět Můj.

VIII. 17
Ten, kdo jej jednou nalezl, se více nerodí, ani neumírá.

IX. 22
Ale těm, kteří Mne vroucně milují, dávám vše co potřebují, naplňuji je a udržuji to, co již mají.

IX. 23
I ti, kteří se oddaně koří jiným bohům, neboť je milují, Mne uctívají, ale cesta, po níž kráčejí, není Mou cestou.

X. 24, 25, 26
Mezi mudrci jsem nejmoudřejším Bhrigu, mezi slovy jedinečnou slabikou "Óm". V oběti jsem vroucí modlitbou a mezi nehybnými horstvy jsem Himálaj. Mezi kněžími jsem veleknězem, mezi vojevůdci jsem bohem války a mezi vodami jsem nesmírným oceánem.
Mezi stromy, Ardžuno, jsem posvátným fíkovníkem. Mezi světci jsem vyvolencem Náradou. Mezi nebeskými sbory jsem jejich vůdcem a mezi dokonalými jsem Kapilou.

XI. 10, 11, 12
S tisícerými ústy, s tisícerýma vidoucíma očima, oděný v tisícero divů a zázraků, pokrytý nepopsatelnými nebeskými ozdobami a třímající v tisícerých rukou hořící nebeské zbraně.
Je ozdoben věnci ze samých hvězd. Je zahalen v roucho nebeských seskupení. Je provoněn nebeskými mastmi. Hýří všemi divy. Má tisícero tváří a září víc než tisíc sluncí.

XI. 13
Takto uzřel Ardžuna ony mnohotvaré světy, uspořádané a obsažené v Nejvyšším Božském Těle.

XVII. 5,6
Lidé, kteří si ukládají přísná cvičení, nepřikázaná svatými knihami, duše opojené svým vlastním já, duše propadlé okázalosti a sobectví, posedlé touhou a láskou k moci - ti lidé trápí Mne, dlícího v jejich nitru a v každém ústrojí jejich těla. Věz, že to jsou uctívatelé temných mocností.

XVIII. 78
Kdekoliv je Krišna, Pán božské všejednoty, kdekoliv je lučištník Ardžuna, tam je Krása, Síla, Sláva, Lidskost a Věčná Spravedlnost. Taková je moje víra!"

BHAGAVADGÍTA neboli ZPĚV VZNEŠENÉHO, Přeložil Rudolf Janíček

Back