Stratené svety Indiánov...
2012 - majské proroctvá a Majovia
Nazca a Quetsan - obrazce Indiánov smerujúce do výšok
Zatajené vraždenie Indiánov
Chodia sem aj "ponorky"
Indiánske kmene
(Pri kopírovaní tohto textu uviesť zdroj).
Občas počuť, ako sa držitelia "hodnôt" našej civilizácie vyjadrujú o uzavretých kmeňoch, ktoré žijú v prírode, ako o "primitívoch", hoci nikomu "vedomosti" tejto civilizácie veľmi nepomôžu, keď má úver, ktorý v dôsledku rôznych kríz zrazu nemôže splácať - je to civilizácia, ktorá vytvára závislosť. "Primitívne" kmene síce nemajú teplú vodu, ale v prírode, kde žijú, sú oveľa slobodnejší a nepociťujú strach, že prídu o prácu. Nepoznajú teda stres a ich stravou môžu byť lesné plody či ryby, ktorých budú mať vždy dosť. Pravdaže, pokiaľ "bieli barbari" nepostavia niekde v prírode fabriku, ktorou znehodnotia rieky či vzduch.
Citlivejší ľudia v tomto svete si čoraz príznačnejšie uvedomujú situáciu rôznych domorodcov, ktorí žijú v izolácii a je to až neuveriteľné, že zvieratá sú viac chránené než skupiny ľudí žijúce v prírode, ktoré chcú byť v izolácii. Niet najmenších pochýb, že takto žiť je právom, azda základným... Situácia týchto ľudí je však hrozivá aj napriek odporúčaniam OSN i iných globálnych inštitúcií. Preto teda navštívime Južnú Ameriku...
Oblasť Amazónie (a najmä Brazílie) je typická ešte tým, že takýchto skupín sa tu vyskytuje na celom svete najviac.
Národný park Madidi
Jedným z prekrásnych prírodných parkov je národný park Madidi, ktorý vznikol 21. septembra v roku 1995. Pokrýva oblasť až 18,960 km2 a nachádza sa na hranici Bolívie a Peru. Neexistuje ani úplný zoznam flóry a fauny, o ktorom sa predpokladá, že bude obrovský.
Časopis National Geographic tento park klasifikuje ako rezerváciu
s najväčšou biodiverzitou na svete. Populácia pozostáva z rôznych
skupín, aj nekontaktovaných.
Indiáni boli dávnejšie zneužívaní prílivom bielych osídlencov, ktorí si z nich urobili otrokov a ide o veľmi temnú stránku histórie Južnej Ameriky, hoci ani v Severnej to nebolo o nič lepšie. Mnohé indiánske kmene sa mali najhoršie práve v období tzv. "kaučukového priemyslu", kedy ich bieli prisťahovalci častokrát masakrovali.
S objavovaním Južnej Ameriky sa do záujmu verejnosti dostali aj stratené kmene, t. j. také, ktoré ešte vôbec nenadviazali styk s bielou kultúrou. Jedným z takýchto je kmeň Toromona. V časoch kolonizácie sa Španieli nedokázali usídliť v oblasti Amazónie, kde ich hlavným cieľom bolo hľadanie mystického mesta Paititi, o ktorom sa predpokladá, že Inkovia sem ukryli najväčšie zdroje svojho zlata pred Španielmi a niekde sú zápisy (výpovede Indiánov) aj o rituálnych zapečateniach tunelov či jaskynných komplexov.
Indiáni Toromona síce nadviazali kontakt s bielymi, ale iba v boji. O kmeni sa vie, že Inkom poskytli vojenskú podporu - proste existujú historické záznamy, hoci sa kmeň nikdy nenašiel. V boji proti Španielom sa preslávil aj jeden náčelník menom Tarano, čo ostalo v zápisoch.
Protestantskí misionári niekedy v polovici 20. storočia spozorovali počas cesty letom nad oblasťou v Južnej Amerike izolovanú skupinu Indiánov niekde pri rieke Madre de Dios a začali sa domnievať, že by to mohli byť títo Indiáni (Toromona). Avšak neskôr po osobnom kontakte ich rozpoznali ako celkom inú skupinu (Araona), ktorej počet je len okolo sto a sú v zraniteľných podmienkach, avšak lingvisticky patria do tej istej skupiny ako Toromona.
Cordillera
Apolobamba je azda najmenej prebádaná oblasť Ánd. Ide o horskú
časť Ánd, v ktorej najvyšší vrch je Chaupi Orco vysoký až 6044
m. Mnohí toto miesto považujú za horský kraj, kde sa môže nachádzať
El Dorado či Paititi. Apolobamba má jedinečné eko prostredie a dokonca
aj pre vedcov neznáme druhy fauny a flóry. O zlatom meste písal aj
otec Miguel Cavello Balboa, ktorý okomentoval Paititi ako miesto chránené
bojovnými ženami a spomenul aj kmeň Toromona, ktorý vraj nemal nijakú
ľútosť v zabíjaní.
Cesta z La Paz (hlavného mesta Bolívie) do Pelechuca (mestečko v srdci Apolobamby) trvá autobusom takmer štrnásť hodín a Európan si ťažko vyberie takúto cestu ako svoju dovolenku. Určite aj to je jeden z dôvodov, prečo je táto oblasť tak málo preskúmaná. Apolobamba sa na východ uberá do amazonského pralesa, kde však zahynulo veľa ľudí, lebo práve tento smer sa odporúčal ako cesta do strateného mesta. Začína tu prales Madre de Dios, čo je v preklade "Božia Matka".
Známy cestovateľ Fawcett realizoval viac expedícií a v roku 1914 v oblasti Matto Grosso narazil na Indiánov Maxubis, uctievačov slnka, ktorí mu ukázali nejaké znamenia, že pochádzajú z oveľa vyspelejšej civilizácie.
Možno hovoriť o dvoch druhoch odcudzených indiánskych kmeňov - izolovaní a nekontaktovaní. O izolovaných sa vie, kde sa nachádzajú, ale odmietajú sa stýkať. O nekontaktovaných sa môže vedieť, ale kontakt s nimi ešte nebol. Pod pojmom "kontakt" sa myslí viac ako iba stretnutie s jedným človekom bielej rasy. Medzi nekontaktovaných patrí kmeň Toromona, ale aj Huaorani či Tagaeri, hoci existencia kmeňa Toromona si vyžaduje nezávislé potvrdenie. 18. januára 2007 FUNAI, čo je národný inštitút Brazílie pre ochranu Indiánov, potvrdil prítomnosť 67 neznámych kmeňov (nekontaktovaných), pričom v roku 2005 ich hlásil v počte 40.
Hoci nórsky biológ Lars Hafskjold, ktorý hľadal túto etnickú skupinu, sa svojím zmiznutím preslávil (1997), o existencii kmeňa Toromona sa aj tak ďalej nič nevie. Je však známe, že Lars mal iba jediný úmysel - objaviť tento kmeň, ktorý v Bolívii považujú za hádanku.
Nekontaktované kmene v Južnej Amerike
Brazília je krajina s najväčším počtom takýchto etnických skupín na svete; ich počet v skupine sa pohybuje od 20 až do 400 (domorodcov).
Bolívia: Sinabo/Kapuibo (Nahua), Yanaigua, Yuqui...
Brazília: Apiaka, Apurina, Arua, Ava-Canoeiros, Guaja, Ingarune, Kanibo (Mayo), Kaniwa (Korubo), Karafawyana, Karitiana, Katawixi, Kayapo do Rio Liberdade, Kayapo-Pu'ro, Kayapo-Pituiaro, Kayapo-Kararao, Kulina, Maku (Nadeb), Mamaindé, Hi-Marima, Mayoruna, Miqueleno (Cujubi), Nereyana, Pakaa-Nova, Papavo superskupina, potom Pariuaia, Piriutiti, Sateré, Tupi-Kawahib (Piripicura), Uru-Eu-Wau-Wau, Wayapi (Yawapi), Yakarawakta...
Kolumbia: Karabayo, Guaviare Macusa
Ekvádor: Huaorani
Guyana: Wapishana
Francúzska Guiana: Wayapi
Peru: Morunahua, Parquenahua, Pisabo
Surinam: Akulio
Venezuela: Yanomami
Paraguaj: Totobiegosode klan
Aramu Muru
Aramu Muru, tajomné dvere, ktoré boli objavené iba nedávno (1996), sa nachádzajú asi 35 km od mesta Puno v Peru, ktoré leží vo výške 3825 m nad morom pri jazere Titicaca. Po objavení týchto záhadných dverí sa širšia verejnosť začala viac zaujímať o indiánsku legendu, ktorá hovorila o "Bráne do božej zeme". "Hviezdna brána" sa nachádza blízko jazera Titicaca v Peru; je to kamenná konštrukcia sedem metrov vysoká a sedem metrov široká. Existuje legenda, ktorá hovorí o kňazovi Inkov menom Aramu Muru, ktorý bol súčasťou kultu "Sedem lúčov", ktorý sa vydal na cestu z Tiahuanaca do Cusco so zlatým diskom, ktorý predstavoval "Kľúč Bohov siedmych lúčov". Disk údajne kontroloval otvory do podzemných tunelov. Kňaz na ceste zmizol a nikto ho už neuvidel.
Vraví sa, že okolo týchto dverí vidieť divné úkazy, napríklad vysokých mužov doprevádzaných svetielkujúcimi "guľami svetla", alebo "ľudí", ako vstúpili do týchto dverí a potom zmizli. Pre tých, ktorí tu žijú, je jasné, kto títo "návštevníci" naozaj sú.
Legendy o tuneloch v Južnej Amerike sa objavili hneď po tom, ako Španieli zistili, že Inkovia ukryli väčšinu svojho zlata.
Viac z histórie
Objavujú sa teórie o dávnovekej migrácii z Ázie do Ameriky a nikto nepopiera, že dávna história Južnej Ameriky siaha hlboko do obdobia mnohých rokov pred Kristom a bolo tu viac civilizácií. Hoci za najstaršiu sa považuje civilizácia Olmékov, do pozornosti sa dostali kultúry ako Pucara a aj Tiahuanaco (Tiwanaku), ktorých ľudia osídľovali oblasť, kde je známe jazero Titicaca, z ktorého vôd podľa legiend vystúpil Manco Capac spolu s Mama Ocllo, aby založili ríšu Inkov. V strede tohto jazera je "Ostrov slnka" so starobylým chrámom.
Pred príchodom Inkov toto územie prekvitalo pod kultúrou Aymará, čo je etnická skupina obývajúca časť Ánd najmä v Peru a Bolívii aj v súčasnosti. Dedičstvom tejto kultúry je aj Pachamama (Božia Matka), ktorá má svoje svätyne v Peru i Bolívii. Pachamama bola prevzatá aj Inkmi ako "dračia bohyňa" plodnosti, ale najsprávnejší preklad je "Matka Zem". Kultúra Aymará, ktorá existovala pri jazere Titicaca už okolo roku 1500 pred Kristom, zanechala po sebe všeličo. Okolo 15. storočia Inkovia túto civilizáciu dobili.
Aztékovia
Aztékovia žili v strednej Amerike, kde má indická Bohyňa Kali svojich "duchov", a to špeciálne v Mexiku - Teteo Inan (Matka Bohov - viď obrázok vľavo) známa aj ako Teteoinan či Coatlicue. Zobrazovaná je ako žena s haďou sukňou a vencom z ľudských sŕdc, rúk a lebiek na sebe. Tvár má z dvoch hadov, čím sa zvýrazňuje dualita života.
Umelecké predstavy Aztékov zviditeľňujú najmä smrteľný aspekt Teteo Inan (bohyňa smrti), pretože aj Zem je nenásytná vo svojej potrebe vstrebať do seba všetko živé. Coatlicue je Veľká Matka, ktorá všetko požiera a ktorej lono je hrobom zároveň. Porodila bohov (Quetzalcoatl a Xolotl) a mala ešte dcéru - Coyolxauhqui (v preklade čosi ako "Tvár pomaľovaná zvonmi").
Inkovia
Väčšina historikov sa zhoduje, že ríša Inkov mala trinásť vládcov: 1. Manco Capac (Boh slnka), 2. Sinchi Roca, 3. Lloque Yupanqui, 4. Maita Capac, 5. Capac Yupanqui, 6. Inca Roca, 7. Yahuar Huacac, 8. Inca Viracocha, 9. Pachacuti-Inca-Yupanqui, 10. Topa Inca Yupanqui, 11. Huayna Capac, 12. Huascar, 13. Atahuallpa. Inkovia vládli od roku 1200 do 1535 po Kristovi.
Ľudia v Peru, Bolívii a zvyšku ríše Inkov neboli všetci pravými Inkmi, ale Indiáni Quechua a Aymará. Inkovia boli vládnucou elitou inej rasy, ktorí boli presvedčení, že vzišli z bradatého posla bohov, ktorého uctievali - Viracocha (Virakoča). Španielov preto vítali s veľkou úctou, no čoskoro nastala genocída. Ak Indiáni odmietli stať sa kresťanmi, stali sa otrokmi. Ríša Inkov bola významná tým, že to bolo teritoriálne najväčšie impérium v predkolumbijskej Amerike a jej politické centrum bolo mesto Cusco. Ríša však netrvala dlho. Španieli ju v 16. storočí zničili možno aj preto, že práve v tom období prekonávala krízu - Atahualpa vládol na severe a jeho brat Huascar s ním viedol boje. Španielsky dobyvateľ Francisco Pizarro sa takto zapísal do dejín ako premožiteľ Inkov.
Inkovia, keď pochopili, že prehrali, tak poutekali do horských oblastí, hoci niektoré skupiny naďalej viedli boje. Avšak mnohí padli do otroctva či chorôb, ktoré priniesli Európania.
Náboženstvo
Viracocha alebo Apu Qun Tiqsi Wiraqutra a aj Con-Tici Viracocha - boh Inkov, bol prevzatý od obyvateľov z obdobia pred Inkmi. Podľa legendy mal syna Intiho a dcéru Pachamamu (Pačamamu). Legenda vraví o potope, v ktorej sa zachránili dvaja - syn Intiho Manco Capac a Mama Ocllo (matka plodnosti), ktorí potom obnovili svet.
Bieli Indiáni
Čačapojovia (Peru) - meno, ktorého zdeformovanú podobu tejto skupine dali Španieli, ktorí výraz prevzali od Inkov - "ľudia z oblakov" (Chachapoya alebo Cloud People v angličtine) - boli zvláštnou etnickou skupinou (aj v čase pred objavením Ameriky), pretože boli bielej pleti. Vie sa o nich naozaj veľmi málo, a to napríklad, že si ich podrobili Inkovia, alebo že Čačapojovia uvítali príchod Španielov v boji proti Inkom. Správu o ich bielej pleti podal napríklad španielsky kronikár Pedro Cieza de León: "Sú najbelší zo všetkých ľudí, akých som tu kedy videl. Ich ženy sú naozaj prekrásne a Inkovia si ich zvykli brávať aj do svojho slnečného chrámu."
Oblační ľudia údajne kedysi ovládali časť Južnej Ameriky (Peru) - oblasť Ánd a západnú časť amazonskej džungle. Vraj ich vyhubili choroby, ktoré priniesli Európania, čo bude určite pravda, hoci niektoré skupiny sa mohli zachovať v izolácii i neskôr.
Severná Amerika
Útlak Indiánov v Severnej
Amerike sa podobá (a aj je) na genocídu,
len s tým rozdielom, že sa akosi o tom nehovorí.
Obsiahlejší text o útlaku Indiánov
sa nachádza na stránkach Republiky
Lakota, čo sú severoamerickí Indiáni,
ktorí vyhlásili samostatnosť. Angažuje
sa tu indiánsky aktivista Russel Means,
ktorý hovorí (o
"americkej revolúcii" proti Angličanom): "Je
veľa propagandy o tom, prečo sa Spojené štáty
americké odtrhli od Anglicka.
Fakt je ten, že George Washington, jeden
z najväčších vlastníkov pôdy spolu s otrokármi, sa odtrhol
od Anglicka, aby sa nemuseli rešpektovať pôvodné zmluvy Anglicka s
americkými Indiánmi na západe. USA sa odtrhli od Anglicka, aby mohli
napadnúť západ (USA) a zobrať si pôdu."
2012 - majské proroctvá a Majovia
Pacal Votan, veľký majský majster, zanechal posolstvo budúcim generáciám: "Ak sa ľudstvo chce zachrániť, musí sa vrátiť do takého času, v akom je príroda."
Prvopočiatok kultúry Majov prišiel okolo roku 500 pred Kristom ako odnož olméckej civilizácie. Olmékovia boli predkolumbovskou indiánskou skupinou.
Majská civilizácia sa najviac rozmohla medzi rokmi 600 až 900 po Kristovi v oblasti Mexika a strednej Ameriky. Majovia vybudovali nejedno väčšie mesto (aj Chichen Itza). Mali úžasné vedomosti o matematike, astronómii i medicíne. Na mnohých ich stavbách i dnes vidieť ich astronomické pozorovateľne.
Je úplne možné, že majský kalendár bol prevzatý od Olmékov. Čo sa týka astronómie a matematiky, Majovia (alebo Olmékovia) urobili plno presných astronomických predpovedí, o akých v Európe ani nesnívali.
Precesia zemskej osy
(Poznámka: Text je zámerne písaný tak [nevedecky], aby ho pochopil aj laik)
Precesia zemskej osy je podivuhodný jav opakujúci sa raz za 26,000 rokov, počas ktorého zemská os robí pohyb. Aby sme nezachádzali do prílišných odborností, precesiu zemskej osy si laicky priblížime v predstavivosti tak, že si nad severným pólom Zeme v myšlienkach nakreslíme kruh (ako svätožiaru u svätých nad hlavou) - ako keby Saturnov prstenec, nie však v strede, ale nad pólom. Precesia trvá 26,000 rokov a deň, ktorý Majovia stanovili na rok 2012, je ukončenie jedného cyklu precesie, tvrdia niektorí autori (ako Jenkins). Zemská os sa počas tohto obdobia (26,000 rokov) vychyľuje zo svojej statickej pozície a svojou osou obkresľuje pomyslený kruh nad pólom.
Epocha, v ktorej prebieha jeden takýto cyklus, sa nazýva platónsky vek. Animovaný obrázok toho, čo robí naša Zem počas 26,000 rokov, je aj na stránkach českej Wikipedie: http://cs.wikipedia.org/wiki/Precese (kde vidieť krúživý pohyb, aký robí naša Zem počas 26,000 rokov).
Cyklus precesie zemskej osy sa uzavrie v decembri roku 2012, kedy sa končí aj cyklus veľkého majského kalendára - 5,125 rokov. Je pravdaže isté, že Majovia museli vedieť o precesii; koniec jedného cyklu v ich kalendári - 5,125 rokov - totiž naozaj zodpovedá dátumu, v ktorom nastane astronomická konjunkcia, ktorá sa opakuje iba raz za 26,000 rokov.
Je neskutočné, že Majovia mali také astronomické vedomosti, keďže vedeli vypočítať presne zatmenia slnka, pohyby hviezd atď. - a to na stovky rokov dopredu, preto vznikajú názory, že museli byť v kontakte s Bohmi - dnes už však v inej formulácii - s mimozemšťanmi. Z tohto dôvodu sa objavujú očakávania, že by sa čosi vážne mohlo stať v decembri roku 2012. Vedci sú však naopak skeptickí a koniec majského kalendára v súvislosti s precesiou v decembri 2012 vidia iba ako zhodu okolností.Prečo dva dátumy - 21.12.2012 a 23.12.2012?
Majský kalendár je nesmierne zložitý. Sú teda dve korelácie a preto aj dva názory vo vedeckých kruhoch v otázke, kedy majský kalendár, resp. jeho veľký cyklus (približne 5,125 rokov) končí. Podľa korelácie od Lounsburyho je to 23.12.2012 a podľa ďalšej od Goodmana, Martinez-Hernandeza a Thompsona sa majský kalendár končí 21. decembra 2012, avšak v kalendári Majov je posledný dátum uvedený ako 13.0.0.0.0 a nový cyklus ako 0.0.0.0.0, ktorý začne po určenom dni v roku 2012.
Majský kalendár pozostáva z piatich jednotiek:
1 / Kin (deň)
20 / Uinal (20 dní)
360 / Tun (360 dní)
7200 / Katun (7,200 dní)
144000 / Baktun (144000 dní)
Tak napríklad dátum 11.19.19.0.0,
v majskom ponímaní pravdaže zobrazený
hieroglyfmi, sa rovná počtu 11 x 144000 dní (Baktun vynásobený
jedenástimi) atď. od obdobia,
ktoré Majovia stanovili ako nulové, teda 0.0.0.0.0
(Baktun, Katun, Tun, Uinal a Kin) - 13. augusta
3114 pred Kristom.
Lounsbury vychádza z pôvodnej Thompsonovej korelácie, ktorú Thompson až oveľa neskôr opravil z dôvodu, že kalendár Tzolkin (viď nižšie) existuje doposiaľ v Guatemale medzi Indiánmi, ktorý vlastne použil pre svoju korekciu. Lounsbury naopak prihliadol na niektoré cykly Venuše, ktorej Majovia venovali obrovskú pozornosť, a preto sa rozhodol pri pôvodnej Thompsonovej korelácii ostať.
Kalendár Majov pozostáva z troch kalendárnych systémov, kde sú určené obdobia - napríklad Baktun (trvá 144,000 dní, t. j. 394 rokov) atď. Majovia mali 1) solárny kalendár (Haab), 2) ceremoniálny (Tzolkin) a potom 3) veľký pre určenie veľkého času, kde jeden cyklus trvá 5,125 rokov, ktorý začína 13. augusta 3114 pred Kristom a končí v decembri roku 2012. Sú v ňom jednotky času ako Katun, ktoré trvajú okolo 21 rokov a pre ktoré urobili Majovia proroctvá (kňaz Chalam Balam). Podľa týchto proroctiev sa na konci cyklu kalendára - v roku 2012 - vráti na Zem Najzvrchovanejší Boh, aby oznámil príchod Nového Veku.
Chichen Itza
Chichen Itza je staroveká pyramída Majov v mexickej džungli, kde v čase jarnej a jesennej rovnodennosti lúče slnka o tretej hodine poobede vytvoria na severnej strane pyramídy tieň hada, ktorého kamenná hlava je aj dole na pyramíde. Vidieť tieň v hre s lúčmi slnka, ako zostupuje do podzemia (alebo z neba na Zem?). Celá pyramída Chichen Itza je vlastne trojdimenzionálny kamenný kalendár.
O význame tieňa
hada, ktorý sa spojí s kamenným vyobrazením hadej hlavy
dole na pyramíde a ktorý zostúpi do podzemia,
sa vlastne nič nevie, hoci niektorí nadšenci poukazujú, že je to varovanie
Majov, ktorí aj stanovili rok 2012 za
koniec veku, kedy príde na Zem ich boh - Kukulcan
(Kukulkán) .
Keďže Majovia robili ľudské obete, Španieli všetko zničili, pretože ich hieroglyfy považovali za dielo diabla. Niektorí kresťanskí kňazi však predsa len niečo zachránili. Boli to štyri kódexy, ktoré sa neskôr dostali do európskych knižníc. Jeden z nich sa nazýva Drážďanský kódex (Codex Dresdensis), ktorý odkúpil riaditeľ kráľovskej knižnice v Drážďanoch od súkromného vlastníka vo Viedni okolo roku 1739. O tom, ako sa tento kódex dostal do Viedne, sa nič nevie. V Drážďanoch naň padal prach viac ako celé storočie. V roku 1880 sa istý nemecký vedec pustil do jeho štúdia. Rozlúštil kód a otvoril sa mu obzor, ako Majovia nazerali na vesmír.
Vedci zistili, že Drážďanský kódex obsahuje plno astronomických predpovedí - zatmenia slnka, pohyby mesiaca a Venuše, ale na obdobia mnoho rokov do budúcnosti, čo ich úplne ohromilo. Zistili, že v kódexe bol aj kalendár, ale oveľa vypracovanejší ako ten náš.
Popol Vuh
Majský ekvivalent našej biblie - Popol Vuh - hovorí, že démoni vyzvú mýtického boha Majov (Prvý Otec) hrať hru s loptou. On výzvu prijíma, ale temní démoni mu zotnú hlavu. Potom prídu dvojičky Prvého Otca - Hunahpu a Xbalanque - sa pomstiť.
Popol Vuh je vlastne mytologický opis astronomickej konjunkcie, teda ukončenia veľkého majského kalendára, t. j. čas 13.0.0.0.0 (tvrdia niektorí autori).
Zástancovia apokalypsy pre rok
2012 v legende Popol Vuh vidia súvislosť
s dátumom 13.0.0.0.0, pretože podľa archeologických nálezov
(ihriská napríklad v Izape v Mexiku) Majovia hrali podobnú
hru s loptou - akýsi hybrid basketbalu a futbalu, keď loptu museli
hodiť do otvoru kamenného prstenca (viď obrázok) vyššie na
múre. 
Majské ihrisko teda mohlo znázorňovať Mliečnu
dráhu (našu galaxiu) a vyvýšený kamenný kruhový otvor moment,
keď sa slnko - lopta - dostane
do "čiernych úst"
dlhého a hadovitého pásu molekulárneho prachu (ktorý vidíme
na oblohe ako čierňavu) v našej
Mliečnej galaxii. Tento tmavý
pás (had) je veľmi dlhý a tiahne sa z miesta, kde je nablízko súhvezdie
Sagittarius (súhvezdie Strelca), v blízkosti ktorého je čierna
diera v strede našej Mliečnej galaxie.
Tento medzihviezdny zhluk prachu blokuje viditeľnosť na istých miestach našej galaxie a Majovia mu prikladali význam. Majovia sa zmienili práve vo vyššie uvedenej legende o čomsi, čo dnes my nazývame "čiernou dierou" (Xibalba bé - čierna cesta, alebo cesta do podsvetia), ktorú kdesi v strede Mliečnej dráhy objavili aj astronómovia - pozri Sagittarius A* (Sgr A*).
V ten deň údajne budeme môcť vidieť na oblohe kríž vytvorený z planét a hviezd - slnko sa dostane na miesto, ktoré Majovia pomenovali "svätý strom". Koniec sveta nebude, ale príchod nového veku (ten starý však môže apokalypticky zaniknúť). A miesto, kde slnko v decembri v roku 2012 pretne pohybom istý bod, Majovia nazývali Xibalba - čierna diera. V Xibalbe vládnu dvaja najvyšší sudcovia - Vucub Caquix a Hun Caquix. Xibalbá bé je cesta do Xibalby.
Majovia rozdelili vesmír na dvadsaťtri úrovní, z toho deväť v podzemí, trinásť v nebi a jednu pre pozemský život. Verili, že Zem bola už štyrikrát zničená a že teraz žijeme v poslednej - piatej epoche, ktorá sa skončí roku 2012. Majovia nepredpovedali na rok 2012 niečo abstraktné, ale to, čomu oni sami verili - apokalyptický koniec.
Na obrázku vidieť, čo pozorovali už Majovia, a to že slnko
sa pomaly približuje čoraz bližšie k "čiernym ústam"
v Mliečnej galaxii. Slnko vyznačené ako žltá guľa sa blíži k "čiernym
ústam", teda do Xibalby, ktorá sa i počas normálneho pozorovania
oblohy podobá ústam hada. Je to štrbina v konároch posvätného stromu,
ústa kozmickej obludy a zároveň pôrodný kanál kozmickej Matky?
Zdroje: http://2012wiki.com/
Zatajené vraždenie Indiánov
Kanada
Zločiny cirkvi sú obrovské, hoci veľa ľudí o tom ani nevie. Nemusíme ani spomínať stredovek - stačí, ak sa pozrieme na tzv. kanadský holokaust. Informácie tu uvedené sú dôveryhodné a čerpané z tejto stránky a ešte z tejto, kde sú aj videá svedkov.
Uvedené sú iba niektoré časti z vyššie uvedených stránok.
Rok 1884: Vytvára sa legislatíva pre tzv. rezidenčné školy po celej Kanade; 60% z nich kontroluje katolícka cirkev.
Rok 1919: Napriek 75% úmrtnosti indiánskych detí v rezidenčných školách kanadské orgány zrušia post lekárskeho inšpektora pre tieto školy.
Rok 1920: Vo federálnej legislatíve je uzákonená povinnosť, aby každé indiánske dieťa vo veku sedem rokov išlo do rezidenčnej školy.
Rok 1928: V štáte Alberta je uzákonený zákon o sterilizácii, v roku 1933 aj v Britskej Kolumbii a pod týmto zákonom je sterilizovaných takmer 3500 indiánskych dievčat.
Rok 1938: Pokus kanadskej vlády zrušiť rezidenčné školy narazí na veľký odpor predstaviteľov katolíckej a protestantskej cirkvi.
Rok 1946: Na indiánskych deťoch sa aplikuje tajný program CIA so zameraním na nehumánne a nezákonne experimenty, čo prebiehalo až do roku 1970 s vedomím katolíckej a anglikánskej cirkvi.
Rok 1948 a neskôr: Tajný program pokračuje i mimo rezidenčných škôl v nemocniciach po celej Kanade a na deťoch sa vykonávajú pokusy s plným vedomím cirkvi i polície.
Rok 1984: Zatvára sa posledná rezidenčná škola.
1996: Kevin Anett, ktorého kvôli postojom vylúčili zo Zjednotenej cirkvi, dokumentuje ďalšie dôkazy o vraždách, sterilizáciách a pokusoch na indiánskych deťoch. Počet úmrtí zapríčinených tzv. rezidenčnými školami sa odhaduje až na 50,000.
1998: Pod obrovským tlakom kanadskej vlády OSN odporúčania
IHRAAM (International Human Rights
Association of American Minorities) odmieta.
Chodia sem aj "ponorky"
Chodia sem piráti i podmorské živly, napríklad Naval Ocean Systems Center, čo sú "ponorky americkej armády". Jeden kamarát si zapisoval mená všetkých ľudí, ktorých stretol, tak sa nečudujte, že takéto významné organizácie (ich návštevu mojich stránok) si zapisujem. Naval Ocean Systems Center je centrála amerického ministerstva obrany (Department of Defense - DoD) pre (pod)morské vojenské aktivity a výskum. Pozri obrázok.
Copyright (c) Juraj Sipos (žiadna časť tohto textu nesmie byť komerčne publikovaná bez súhlasu autora, pri kopírovaní tohto textu uviesť zdroj).
