Om Sri Savitra Surya Narayanaaya Namah

Sanskrit, kedysi dávno jazyk používaný učencami v celej Indii, je dnes najmä liturgickým jazykom. Boli v ňom napísané staroindické Védy a jazyk sa na niektorých miestach v Indii používa i dnes, a to najmä v niektorých inštitúciách, kde ľudia cítia potrebu ho znovu oživovať. V indickom štáte Madhjapradéš existujú obce, kde tento jazyk používajú i obyčajnejší ľudia. A nielen tu. Je to aj v obci Mattur v indickom štáte Karnataka.

O histórii sanskritu

Samotné slovo "sanskrit" sa viac-menej ujalo až po mnohých rokoch a pôvodne vychádza zo slov "sam" a "krit". "Sam" znamená "dokonalý" alebo "úplný" a "krit" zavŕšený. Slovo "samskrta" označuje niečo, čo je "dokonale zavŕšené". Sanskrit delíme na védsky, ktorého najstaršia podoba je obsiahnutá v Rig Véde, ktorej text bol napísaný približne 1800 rokov pred Kristom. Potom nasleduje klasický sanskrit, kde viac prenikol prákrit (jazyk obyčajnejších ľudí), pričom existovali aj dialekty sanskritu.

Niektoré teórie vravia, že sanskrit do Indie importovali tzv. "árijci", ale toto ešte neoprávňuje hovoriť o "árijskej rase". "Árija" v sanskrite znamená "civilizovaný", "ušľachtilý", ale aj sociálny štatút - človek so šľachetným pôvodom. "Árijská rasa" je pojem, ktorý vymysleli Európania. Kočovné kmene, ktorých inváziu podporujú takéto teórie, nepoužívali vozy ťahané koňmi a ani vyspelé zbrane. Slovo "Árija" nemá vo védskych textoch nič spoločné s rasou.

V súvislosti so sanskritom musíme hovoriť o dvoch veciach - 1) o jazyku ako takom a 2) o spôsobe jeho zápisu. Mnoho historikov usudzuje, že sanskrit priniesli do Indie indoeurópske kmene z oblasti západnej Ázie, presnejšie z miesta medzi Čiernym a Kaspickým morom (Malá Ázia), ale sanskrit mohli používať aj dávnovekí Slovania. Sú to však všetko iba teórie a hoci k teórii o oblasti z pod Kaspického mora sa prikláňa väčšina, ešte to neznamená, že to tak naozaj bolo. Teória o vyspelej civilizácii (a neskoršej expanzii) v Malej Ázii sa opiera o archeologické vykopávky artefaktov z čias až 7500 rokov pred Kristom v tejto oblasti (Catal Höyük). Ale teórií je viac - aj tzv. proto-dravidská teória, ktorá vychádza z toho, že nejaké vyspelé kmene v oblasti dnešnej Indie prenikli do iných častí s cieľom ich skultúrniť a scivilizovať. Pre podporu tejto teórie však neexistuje veľmi obsiahly výskum. Podobnosť mnohých svetových jazykov so sanskritom svedčí iba o tom, že kedysi dávno existoval proto jazyk (základný jazyk, z ktorého boli odvodené ostatné jazyky) tzv. indoeurópskej jazykovej skupiny.

Florentský obchodník Filippo Sassetti (narodený vo Florencii v roku 1540) bol jedným z prvých Európanov, ktorý študoval sanskrit a ktorý si všimol podobnosti medzi sanskritom a taliančinou (druhé slovo je talianske) - devah/dio (boh), sarpah/serpe (had), sapta/sette (sedem) atď.

Zapisovanie jazyka

Súčasný systém zapisovania sanskritu (i iných indických jazykov) je devanágarí, čo je skript, ktorý sa uplatňuje i pre dnešnú hindštinu. Slovo "abeceda" nie je pre sanskrit vhodné. Písmená sanskritu sa nazývajú akšary a možno ich prepísať do našej fonetickej sústavy. Pre transliteráciu (prepis) sa používajú tri svetové štandardy - 1) IAST (International Alphabet of Sanskrit Transliteration), 2) systém Harvard-Kyoto a 3) ITRANS. Použiť možno ktorýkoľvek z nich (IAST však zachytáva fonetiku najdokonalejšie). Transliterácia vyzerá takto (Sahanavavatu mantra):

AUM saha navavatu, saha nau bhunaktu
Saha veeryam karvaavahai
Tejasvi naa vadhita mastu
maa vid vishaa va hai
AUM shaantih, shaantih, shaantih.

"aa" vyslovuj ako "á"; niekedy namiesto "aa" sa používa veľké "A" aj v strede slova, napríklad namiesto "maa" sa môže písať "mA".

Skript devanágarí sa vyvinul z tzv. bráhmí skriptu, ktorý existoval dávno pred Kristom. Píše sa zľava doprava, ale niektorí učenci usudzujú, že bráhmí skript vyšiel z dnes už vymretého karoští skriptu (karoshti, kharoshthi), ktorého nápisy boli objavené v Kašmíre a ktorý bol písaný sprava doľava. Dávnoveké mesto (Takshashila) Takšašíla (v dnešnom Pakistane) bolo miestom, kde sa počas vlády dynastie Achaimenovcov (asi okolo roku 530 pred Kristom) hovorilo aramejčinou - jazykom, ktorým hovoril aj Ježiš. Karoští vyšiel údajne odtiaľto.

Na oboch obrázkoch je sanskrit v skripte devanágarí (nie bráhmí).

Skript karoští má minimálne miesto vo väčšine historických kníh, ale vieme, že bol zapisovaný aj zľava doprava, hoci zriedkavejšie. Jazykovou analýzou sa zistilo, že skutočne vychádza z aramejčiny, ale bol rozšírený o fonetickú podporu jazykov dávnej Indie. Vôbec najstaršie budhistické texty objavené v dnešnom Afganistane - texty Gandháran - boli napísané v skripte karoští a v jazyku Gándhárí (prákrit). Skripty karoští i bráhmí patria do skupiny systému zapisovania, ktorý sa volá Abugida, čo je názov odvodený z dávnovekého semitského jazyka Ge'ez, ktorým sa kedysi hovorilo v Etiópii (samohlásky sa nemusia zapisovať podobne ako v starovekej hebrejčine). Nielen bráhmí, ale aj skript karoští sa používal pre zapisovanie sanskritu. Medzi krajiny, kde týmto skriptom kedysi dávno zapisovali ľudia svoje písmo, patrí aj dnešný Irán či Kazachstan.

Hoci nasledovná poznámka je mimo sanskritu, nie však mimo dávnej histórie, a to že v kráľovstve Zhang Zhung (s centrom okolo svätej hinduistickej hory Kailáš) v oblasti dnešného Tibetu existovalo viac spôsobov (skriptov) pre zapisovanie písma: sMar-chen, sMar-chung, sPungs-chen, sPungs-chung a Bru-sha. Je samozrejme možné, že v dávnej minulosti, ak zoberieme do úvahy, že podľa učenia Bonizmu osvietený učiteľ sTon-pa gShen-rab Mi-bo-che prišiel zo Šambaly pred 18,000 rokmi, mohli existovať podobné (alebo mierne upravené) skripty aj v severnej Indii. Bru-sha (vyslovuj ako druša) možno identifikovať s oblasťou Gilgit v Pakistane, ktorý bol vždy súčasťou Indie (od ktorej ho odtrhli Angličania). Táto úvaha stojí na fakte, že slovo bru-sha je významovo blízko Brugaski (alebo Burušaski) - izolovaný jazyk v Pakistane i Indii. Jeden Zhang Zhung skript možno vidieť napríklad tu (v sMar-chung skripte). Okrem vyššie menovaných existuje aj tajomný lha-bab yi-ge skript - v preklade "písmená Bohov". Sanskrit sa v Tibete zapisuje tibetskými skriptami (napríklad pomocou Lantsa skriptu).

V tibetskom skripte sa Nya píše ako naša číslica 3 a v Zhang Zhung skripte sMar-chen ako hákový kríž doľava.

Na obrázku hore sú číslovky sanskritu zapísané v skripte devanágarí.

Dnešná moderná podoba skriptu devanágarí sa používa takmer nezmenene iba od roku 1700 nášho letopočtu (po súčasnosť). Skript bráhmí sa používal aj pre zapisovanie prákritu, čo je pomenovanie pre skupinu jazykov/dialektov, ktorými hovorili obyčajnejší ľudia a o ktorých historici usudzujú, že môžu byť rovnako staré ako sanskrit.

Ako vidieť, skript devanágarí sa vyvíjal viac ako dvetisíc rokov. Popri ňom sú v Indii ďalšie skripty pre zapisovanie jazykov ako marathština, tamilčina, bengálsky skript, gudžarátština, gurmukhi, oriya, telugu, kannadština, malajálamština, urdština atď. Pomenovania týchto skriptov vychádza z názvov skupín ľudí/jazykov.

Samohlásky a spoluhlásky

Samohlásky

V sanskrite je 33 spoluhlások, hoci niektoré boli do skriptu devanágarí zakomponované (prevzaté z iných jazykov). Spoluhlásky sú zoskupené do 6 skupín. Prvých 5 má po 5 spoluhlások a posledná skupina ich má 8. Delenie sa opiera o spôsob vyslovenia z anatomického hľadiska (napríklad vyslovenie pomocou zubov, hrdla [tzv. guturálna - hrdelná hláska] atď.).

Skupina hrdelných spoluhlások: ka kha ga gha na ("h" znamená prídych)
Skupina palatálnych spoluhlások: ča čha (s prídychom) dža džha ňa
Skupina cerebrálnych spoluhlások: ta tha da dha na
Skupina dentálnych spoluhlások: sa tha da dha na
Skupina labiál (vyslovované perami): pa pha ba bha ma

Poradie vyššie uvedených spoluhlások je na obrázku nižšie v presnom poradí (od vrchu nadol).

("na" sa pravdaže rozlišuje vo výslovnosti, aj "tha" - v prvom prípade je "na" vyslovené veľmi jemne, v druhom prípade výraznejšie, v treťom ostrejšie)

Šiesta skupina pozostáva z troch podskupín: polosamohlásky: ja (ako Jana) ra la va
sykavky: dža ša sa
aspiráty (s prídychom): ha

Samyuktákšar - kombinácie spoluhlások a samohlásky (ligatúry)

V sanskrite existujú aj tzv. ligatúry - kombinácie z viac spoluhlások a (obyčajne) jednej samohlásky. Je ich až niekoľko tisíc a vidieť ich možno tu.

Gramatika

Hoci vítam úsilie niektorých autorov poukázať na dôležitosť slovanstva, v knihách ako O Slovanech úplně jinak (Antonín Horák, 1990) sú uvedené také chyby, že tieto knihy neberiem seriózne. Vo vyššie uvedenej knihe je na strane 40 v podkapitole Indoeurópske číslovky napísané: "Ale podívejme se, že stejný znak pro číslovku "4" v původní podobě stejné jak je nakreslená výše je v číslicích arabských z 13. století n.l. Tuto překvapující shodu také u jiných arabských číslic nelze vyložit jinak, než tak, že je do Arábie přinesli evropští Slované, které arabští obchodníci kupovali jako otroky v 10. století od Přemyslovců v Praze, o čemž jsou písemné správy."

Tzv. "arabské číslice" pochádzajú z indického subkontinentu a vytvorili ich védski matematici. Neskôr ich prevzali perzskí matematici a do arabského sveta sa dostali počas islamizácie Perzie, kedy ich Arabi proste prevzali. Tieto číslovky uviedli do Európy Arabi zo severnej Afriky okolo 10. storočia nášho letopočtu. A keďže Európania nevedeli, že tieto číslovky pochádzajú pôvodne z Indie, pomenovali ich ako "arabské". V skutočnosti však vychádzajú zo skriptu bráhmí. Číslo "4", ktoré si pán Horák poplietol s tým, že ho vraj priniesli Slovania, v skutočnosti pochádza z východnej časti islamského sveta, teda z Perzie (kde sa doposiaľ používa jazyk Urdu), ako vidieť na obrázku (vyššie).

Na obrázku vľavo vidieť číslovky v skripte bráhmí.

Či už to bolo zapisovanie čísloviek alebo jazyka, v historických obdobiach zaznamenávame zmeny, keď sa znaky napr. v 1. storočí n.l. líšili v grafickej prezentácii, akú mali napr. v 2. storočí pred Kristom.

Sanskrit a podobnosť s inými jazykmi