Ezoterický budhizmus

 

Budhizmus je CESTA k osvieteniu - do nirvány, jasne definovaná a relatívne veľmi homogénna, ktorá pozostáva zo štyroch vznešených právd. Jeho hlavným cieľom je klásť dôraz na prácu s mysľou a objavovať jej nekonečné rozmery, v konečnom dôsledku je to dosiahnutie nirvány (splynutie s Absolútnym).

Budhizmus neodmieta bohov, ale preň majú menší význam na rozdiel od hinduizmu, kde spása - mokša - je reálna (jej dosiahnutie), až keď oddaní pristúpia k božstvu. UTRPENIE sa zdôrazňuje ako efekt predchádzajúcich skutkov (karmy) a zároveň túžob človeka a z utrpenia je cesta von, ktorú budhizmus presne definuje a ponúka. Ciest je viac, pretože budhizmus pozostáva z rôznych škôl. Budhizmus je evolučná odroda hinduizmu, ktorá prišla v časoch, keď princ Budha videl veľa utrpenia a rozhodol sa hľadať odpovede. Rovnako ako Ježiš u farizejov i on si všimol nezdravú ortodoxnosť hinduizmu (ktorú vidieť i dnes), proti ktorej sa postavil, ale nie násilím. Budhizmus pozostáva z dvoch základných škôl - južná - malá (Pali Canon Theravada) a severná - veľká (Mahayana) škola, ktorá sa dostala z Indie do Číny, Japonska, Mongolska, ale i Tibetu. Vyššie uvedené školy sa ďalej rozvetvujú ako korene veľkého stromu.

Budha (alebo Siddhartha Gautama) sa narodil okolo roku 563 pred Kristom, ale Atisha Dipankara, veľký budhistický učiteľ z 10. storočia, udáva Budhove pôsobenie už do roku 2100 pred Kristom (zdroj). Učenie Kalačakry (tantrickej školy) zase verí, že Budha sa narodil v 9. storočí pred Kristom.

Budhizmus pozostáva zo štyroch vznešených právd:

1. Život je utrpenie.
2. Pôvodcom utrpenia je túžba.
3. Utrpenie možno zastaviť.
4. K zastaveniu utrpenia vedie cesta.

Budha však nemal na mysli utrpenie ako také, pretože trpieť môžeme aj ako chorí ľudia a človek si svoje choroby vždy nevyberá. Budha mal na mysli predovšetkým to, čo aj pomenuváva sanskritské slovo dukkha, t.j. UTRPENIE V PODMIENENEJ EXISTENCII, pretože človek žije v rôznych predstavách, očakávaniach, verí rôznym mýtom, čo budhizmus i hinduizmus označuje slovom májá. To isté, čo vravel Budha, povedal aj Márkandeja v knižke, ktorú som preložil (Deví Mahatmjam): Akékoľvek poznanie má človek - to, čo pozná on (pozn.: pre svoje potreby), to poznajú vtáci i divá zver; a to, čo poznajú divé zvery a vtáci, to pozná i človek. Pozri tu na týchto vtákov, tiež poznajú - vedia, že hlad uhasia iba pokrmom a i napriek tomu, že sami pociťujú hlad, keď majú potravu, z lásky k mláďatám im kúsky jedla zhadzujú do zobáčikov. Ľudia sa pripútavajú k deťom s nádejou, že im ich deti raz pomôžu. Ale nevidíš týchto vtákov? Veď ľuďom nejde o nič, iba o prospech pre samých seba! Nevidíš to? Nechávajú sa vťahovať do víru sebeckého pripútavania sa - z moci Veľkého Zdania (pozn.: v sanskrite Mahámájá, bohyňa, takto sa volá aj Budhova matka) padajú do preliačiny klamu, v ktorej vidia pravidlá pre to, ako má trvalo vyzerať existencia. Nečuduj sa teda. Táto Veľká Ilúzia je jogínskym spánkom boha Višnua, pána vesmíru.

Ciest je viac (štvrtá pravda) - sú buď prístupné (verejnosti) alebo neprístupné (tajné). Všetky budhistické školy sa líšia najmä v chápaní cesty, ktorá privedie stúpencov budhizmu do nirvány. Jednou z najzaujímavejších ciest je zen a medzi tajné patrí napríklad Šingon. Zen nie je tajná cesta, ale aj napriek tomu je ezoterická (pochopiteľná iba pre tých, ktorí vidia svetlo tam, kde ho iní nevidia), pretože do zenu bežný človek (aj keď má tri vysoké školy) nikdy neprenikne (pokiaľ ho nezažije). Rovnako to platí o Vadžrajáne (Vajrayana - tantrický budhizmus) a aj o iných školách, kde nepreniknuteľnosť môže byť určená okolnosťami. Kto však pochopí, že z túžby vychádza utrpenie a prijme Budhu, už je budhistom, ale nie zenovým. Zen nie je zložitý, "zložitým" ho iba robí aspekt jeho nastavenia, ktorý sa úplne vymyká normám a zásadám (programu) tohto sveta. Zen preto, ako vraví aj Ježiš (o svojom božskom svete SVETLA), je kráľovstvo nie z tohto sveta.

Zen

Čo je zen? Ojedinelá šálka čaju, ktorá čaká, aby ju naplnila uznanlivá ruka? Zen nie je, a predsa existuje! Keď vás prepadnú lupiči a vy im ponúknete jahody, to je zen - metafora žitia. Takej metafore sotva niekto porozumie a zen poznáte práve podľa toho, že mu nikto nebude rozumieť (okrem ľudí, čo vedia, čo je zen). Ľudia okolo vás teda nežijú. Čím viac spriaznených duší pije čaj zo svetelnej šálky, tým viac má ona šťastnejšie oči a jej bradavica sa zmenšuje. Po úspešnej realizácii šálka prehovorí a všetko ožije. Stará myšlienka skončí - pochopíte, že ľudia okolo vás sú mŕtvoly. Slovami zenu však prichádza nová a nie z tohto sveta. Básnici však nie sú zenoví majstri, pretože ich jediný cieľ je vydať knihy a získať sebeckú slávu. Každý zenový majster je básnikom zároveň, ale s cieľom (nie sebeckým) splynúť s vesmírom v poézii, ktorú premieňa na realitu - život, ale nie neprirodzene a nie silou. Zenovú definíciu meditácie krásne priblížil Krišnamurti: "Akákoľvek snaha meditovať je popretie samotnej meditácie. Náš mozog, nervový systém a to, čo nazývame dušou, je JEDEN neoddeliteľný CELOK. Oddeliť telo od mysle a kontrolovať ho s intelektom znamená, že kráčame do kolízie." Tu zároveň vidieť program (Matrix) spoločnosti - viac ako 99% ľudí si totiž myslí pravý opak (že meditáciou budú kontrolovať telo mysľou a že je to správne). Ak toto čitateľ pochopil, pochopil aj, kde končia hranice tohto sveta. A potom vstúpi do priestoru, kde je zen - žitie (i myslenie) bez hraníc, kde dobro a láska sa nevynucujú (na rozdiel od iných náboženstiev), pretože sú súčasťou toho, čo je prirodzené - tak, ako piť čaj a rozprávať sa so šálkou.

Zen je slovo a zároveň vôňa diamantového čaju. Zen sú životné (situácie, udalosti) i verbálne polohy, ktoré sa vymykajú tradičným vzorcom, ktorými nás programuje spoločnosť. Zen budhizmus verí, že pomocou týchto polôh, často nečakaných a nepredvídateľných, stúpenec zen budhizmu nafúkne svoju myseľ ako balón (povedané básnicky), ktorý vyletí až do vesmíru a keď praskne, vtedy nadíde moment osvietenia. Pri styku so zenovým majstrom však balóny praskajú už na začiatku, pretože to má tiež význam (postupné osvecovanie). Keďže zen budhizmus nie je ľahké slovne definovať, najlepšie je ho priblížiť na situačných dejoch.

Tri úryvky z anglického originálu Zen Flesh, Zen Bones (Penguin Books Ltd.), ktorý som preložil a ktorý vydal ako publikáciu (Myšlienky písané do piesku, ISBN 80-220-0307-7) pre členov Kruhu milovníkov poézie Slovenský spisovateľ, Bratislava 1991.

Podobenstvo

Budha povedal podobenstvo v sútre: Muž prechádzajúci poľom stretne tigra. Rozbehne sa a tiger za ním. Muž sa priblíži k priepasti, chytí sa koreňa divého viniča a zavesí sa nad ňu. Tiger zhora vrčí. Muž sa celý trasie a pozerá dole, kde hlboko pod ním iný tiger čaká, aby ho zjedol. Len vinič ho drží. Dve myši, jedna biela a druhá čierna, krôčik za krôčikom začnú vinič hlodať. Muž neďaleko zbadá sladkú jahodu. Uchopiac vinič jednou rukou, druhou si jahodu odtrhne. Aká je len sladká!

Zlodej, ktorý sa stal žiakom

Jedného večera, keď Šičiri Kodžun odriekaval sútry, vkročil zlodej s ostrým mečom a žiadal peniaze alebo život. Šičiri mu povedal: "Nevyrušuj. Peniaze máš v zásuvke." A pokračoval v odriekavaní. O chvíľočku nato prestal a zakričal: "Neber všetko! Niečo mi treba, aby som mohol zajtra zaplatiť dane." Votrelec zhrabol väčšinu peňazí a odchádzal. "Aspoň sa človeku poďakuj, keď dostaneš dar," dodal Šičiri. Muž sa poďakoval a zmizol. O niekoľko dní tohto chlapa chytili a priznal medzí iným i zločin proti Šičirimu. Keď ho zavolali ako svedka, povedal: "Tento muž nie je zlodejom, pokiaľ viem. Ja som mu peniaze dal a on sa poďakoval." Keď sa mužovi skončil výkon trestu, pobral sa k Šičirimu a stal sa jeho žiakom.

Budha

V Tokiu žili počas éry Meidži dvaja prominentní učitelia opačných vlastností. Jeden - Unšo, inštruktor sekty Šingon - škrupulózne dodržiaval Budhove príkazy. Nikdy nepil, ani nejedol po jedenástej hodine doobeda. Druhý - Tanzan, profesor filozofie na Cisárskej univerzite - kašlal na príkazy. Keď bol hladný, tak jedol, a keď bol cez deň ospalý, tak si pospal.
Jedného dňa Unšo navštívil Tanzana, ktorý práve popíjal sake - jazyk budhistu by sa však nemal dotknúť ani jedinej kvapky.
"Zdravím ťa, brat," vítal ho Tanzan. "Nevypiješ si?"
"Nikdy nepijem!" slávnostne vyhlásil Unšo.
"Ten, kto nepije, nie je ani človekom," povedal Tanzan.
"Mieniš ma nazývať nečlovekom len preto, že nemám záľubu v opojných tekutinách!" nahnevane zvolal Unšo. "Potom, keď nie som človek, čo som?"
"Budha," odvetil Tanzan.

Šingon

Zen nie je tajný, ale ezoterický je preto, že pre bežných ľudí je nepreniknuteľný. Šingon je naopak tajná cesta. Šingon (Shingon) do Japonska priniesol mysteriózny mních menom Kukai, ktorému po smrti dali meno Kobo Daishi (okolo 9. storočia po Kristovi). Túto formu budhizmu poznajú v Japonsku pod slovom Mikkyo (tajné učenie). Mikkyo sa pôvodne ako učenie vyvinulo v Indii a veľmi sa podobá na tajnú skupinu Ganapatyas, ktorá doposiaľ existuje v Indii a ktorá je minimálne zadokumentovaná v akademickej literatúre, čo rovnako platí i o Šingone dnes.

V Šingone sú typické rituály. Toto vidieť aj na vyobrazení Kantingena - japonského Ganeša, ktorého skrývajú kňazi v chrámoch a ktorého vyobrazenia naznačujú erotické správanie (v rituáloch). V Japonsku je viac ako 250 chrámov, kde uctievajú Boha Ganeša. V meste Kamakura je chrám Hookaij-Ji, kde je najstaršia Jeho socha, údajne držaná pod zámkom už od roku 1333.

Kukai sa narodil okolo roku 700 v čase, keď v Japonsku pôsobila budhistická škola Nara. Ako 22 ročný bol zasvätený do budhizmu. V roku 802 navštívil Čínu, kde začal študovať sanskrit a čínsky budhizmus. Tam ho do ezoterizmu zasvätil Hui-Guo, majster budhizmu vo vtedajšej Číne. Hui-Guo ho oboznámil s ezoterickým budhizmom, v čínštine Chen-yen alebo Zhenyan a v japončine Šingon (v sanskrite Mantrayâna).

Kukai je doposiaľ v Japonsku považovaný za svätého. Šingon kladie dôraz na magické formulky, rituály, magické kruhy. Kukai bol veľkým prínosom aj pre japonské umenie. V budhizme objavil konkrétnu cestu k nirváne, ktorá nevedie cestou špekulácií, preto sa aj odlúčil od hlavného sveta. Kukai so svojou cestou ezoterického budhizmu nepatril k oficiálnym školám, pretože zastával názor, aby každý sám získal osobnú skúsenosť a rovnako sa domnieval, že národné ortodoxné smerovanie je alebo častokrát môže byť zneužívané mocou (nielen politickou, ale aj tou, ktorá vedie k posilňovaniu kultu osobnosti a osobnému prospechu). Spočiatku pôsobil neoficiálne najmä ako liečiteľ, popri čom praktizoval asketizmus. Veľmi naňho zapôsobil ezoterický text Dainichi-kyô (v Sanskrite: Mahâvairocana Sutra; po čínsky: Ta-ji Ching; "Veľké Slnko") a až po jeho štúdiu odišiel do Číny, odkiaľ sa vrátil ako 33 ročný späť do Japonska.

Ganeš, Kantingen a Kukai

Veľa historikov kladie prvopočiatok historickej prítomnosti Ganešových sôch v Japonsku práve do obdobia, kedy žil Kukai.

Šingon je importom školy Mantrayâna (budhizmus) z Indie, ktorú Kukai priniesol do Japonska z Číny. Z indického slova "mantra" v slove Mantrayâna vidieť dôraz Šingonu na vyslovovanie mantier. Šingon je zároveň tantrický budhizmus. Keďže budhizmus v Indii prakticky celkom vymizol (z dôvodu silného vplyvu hinduizmu), centrom Mantrayâny sa neskôr stali himalájske oblasti vrátane Mongolska. Ďalším výrazným aspektom Šingonu je silná viera v bohov, čo si u nás akosi nie veľa ľudí všíma, keď zvyknú hovoriť, že "budhizmus je náboženstvo bez Boha". Privolávanie bohov je základom Šingonu a pre tieto účely stúpenci používajú mágiu, rituály či spev.

Tantra nie je Viagra

Tantra bola a vždy bude ezoterická škola poznania cestou zážitku. Tantra nie je žiadny "elektrizujúci sex" pre zárobok, ale skúsenosť pre poznanie Absolútneho, o čom sú náboženstvá ako hinduizmus a budhizmus. Stránky New Age, ktoré sú o tantre, nie sú o pravde, ale o rozkoši, čo iba dopĺňa tento konzumný svet - systém Antikrista, proti ktorému stojí každé náboženstvo. Autori kníh o tantre hľadajú iba spôsob, ako zarobiť, pričom mnohí ani nevedia, čo tantra je. Ak totiž niekto vstupuje do tantrického hinduizmu alebo budhizmu, skladá prísahu, že informácie, ktoré tu získa, nebude nikdy zverejňovať. Znamená to, že ak niekde uvidíte knihu o tantre, ktorých je na tisíce, nie je to nič iné iba podvod. "Vyšší sex", ako sa dnes tantra zvykne nazývať, je iba pokus o pseudotantrizmus autorov s chvályhodnou imagináciou, ktorí píšu pekné - ľúbichtivé riadky o sexe a milovaní, aby ich dobre predali. A to, že takémuto niečomu ľudia veria, znamená že majú vymyté mozgy (sú živými mŕtvolami).

Ezoterický budhizmus alebo hinduizmus teda preto neprijíma medzi seba ľudí ľahko, pretože sa tam môžu prihlásiť tí istí ľudia, ktorí len včera boli v rukách podvodníka (barbarská dharma). Takí ľudia nemajú veľkú cenu, pretože potom odídu a podajú skreslené informácie. Tantra nie je preto tajná, aby sa o nej nič nevedelo, ale aby ju niekto nedeformoval. Tantra je dnes neskutočne deformovaná lacným učením ako New Age. Buď človek niečo vie alebo nevie. Ak vie, tak našiel a dvere má otvorené.

Tantra je doľava (úplne tajná) a doprava (niektoré jej aspekty sú otvorené verejnosti) a knihy o nej možno písať iba v jej náboženskom rytme, t. j. ako o duchovnej filozofii určite nie zameranej na rozkoš, a ak áno, rozkoš je iba sekundárna. Tu je obrázok Ganeša v tantrickom vyobrazení, ako ho uspokojuje opičia bohyňa ústami, pričom do ľudskej lebky vypúšťa svoju menštruačnú krv. Aj keď sa to môže zdať niekomu drastické, nebude mať pravdu, pretože cieľom tantry je vyvolať zmenené stavy vedomia (niečo ako "adventure psychotherapy" - moderná technika v psychoterapii dnes, v ktorej sa využívajú prvky dobrodružstva).

Hitler bol človek, ktorý dodržiaval všetky zásady "čistého života" - nejedol mäso, nepil, ale... Ako čitatelia môžete mať negatívny názor na takéto vyobrazenie, nemení to však nič na veci, že to vyobrazenie je faktom. Na stránkach Republiky Lakota sa píše, že "keď bieli ľudia porazia Indiánov, hovoria o veľkom víťazstve, ale ak ich porazia Indiáni, v ústach majú iba slovo masaker" (platí to rovnako aj v iných kontextoch bielej a teda aj kresťanskej civilizácie, ktorá nevidí vlastné zvrhlosti). Reklamy na Viagru a tantrický biznis New Age sú oveľa zvrhlejšie ako obrázok Ganeša a opičej bohyne, ktorá ho uspokojuje.

Lama Drukpa Kunley

Bután má vo svojej histórii veľkého budhistického učiteľa - Láma Drukpa Kunley, ktorý je známy aj pod menom "božský blázon".

Drukpa Kunley sa narodil v 15. storočí a v mladosti bol dosť neobyčajný - údajne si pamätal všetky predchádzajúce reinkarnácie. Neskôr, keď mu zomrel otec, stratil všetku vieru v systém tohto sveta a oddal sa náboženskému životu. Nakoniec sa stal mníchom (potulným) a venoval sa aj liečiteľstvu. Chodil po celej krajine a prejavoval neobyčajné duchovné a magické (až čarodejnícke, ale v dobrom zmysle slova) schopnosti.

Systém sveta (nespravodlivé usporiadanie, falošné autority) zosmiešňoval, najmä skazených kňazov, ktorí skôr uprednostnili uspokojenie samých seba pred osvietením. Je známy podobne ako Ježiš - robil totiž zázraky, čo mu pomohlo morálne vplývať na myslenie ľudí. Trošičku čaju vraj dokázal premeniť na obrovské kvantity a aj sa údajne okamžite vedel premiestňovať na iné miesta, avšak až tak ďaleké, že mnohí hovoria o jeho schopnosti vedieť sa teleportovať.

Sú od neho zachytené aj nesmierne múdre slová ako: "Klaniam sa tým obchodníkom, ktorí vymenia múdrosť za bohatstvo," alebo: "Klaniam sa tým, ktorí sa všetkého zriekli a svoje bohatstvo zhromažďujú tajne."

"Božský blázon" je známy aj tým, že sa vôbec nevyhýbal alkoholu a sexu, čo ho pravdaže robí iba skutočným tantrickým majstrom.

Kalačakra

Kalačakra je tantrické učenie, ktoré je aj v hinduizme. Kedysi dávno kráľovstvo Šambala existovalo fyzicky; niektoré zdroje vravia, že neďaleko Kašmíru, v ktorom kráľ Suchandra dostal učenie Kalačakry priamo od Budhu. Po jeho smrti v učení pokračovalo Sedem kráľov Šambaly, ktorej obyvatelia dospeli k osvieteniu a z tohto sveta zmizli, tvrdia niektoré zdroje. Títo siedmi králi sa nazývajú ako Siedmi králi Dharmy. Proroctvá Kalačakry dal napríklad kráľ Manjushrikirti, ktorý predpovedal príchod "barbarskej dharmy", čo sa vlastne aj vyplnilo.

Naree Pon

Naree Pon je niečo, čo mnohí ľudia zoberú úsmevne, avšak na druhej strane sú aj ľudia, ktorí sa nebudú veľmi usmievať. Existenciu škriatkov pripustil aj Axel Munthe vo svojej Knihe o St. Michelle.

Naree Pon sú ženské víly, ktoré sa zjavili Budhovi, keď meditoval v samote. Potom zmizli - splynuli s vegetáciou. Zdá sa, že legenda o nich i Budhovi sa opiera o skutočnosť.

Na Discovery Channel ukazovali jedného človeka z Thajska, ktorý mal zvláštny sen s lesnými vílami a keď sa zobudil (v prírode), našiel čosi, čo sa podobalo trpaslíčím ľuďom - dve maličké ako keby rastlinky podobajúce sa človeku - s nohami, chrbticou a rukami. Skúmali ich aj vedci a röntgenové snímky potvrdili existenciu kostí. Tieto sa dostali i do obrazu (video, fotografie), ktorý si môžete pozrieť na youtube.com.

Back