Nágovia
“Ardžuna se oženil s Ulupí, princeznou
hadího světa, a posléze Subhadrou, Kršnovo sestrou.”
Mahábhárata
Slovo "nága" sa používa vo väčšine indických jazykov i dnes ako slovo pre označenie hada, najmä kobry.
"Mezi Nágy - mnohohlavými hady jsem
tisícihlavý Ananta..."
Bhagavad Gíta, spev 10, verš 29 (hovorí Krišna)
Nágovia sú tzv. "hadí
ľudia", ktorí ma zaujali. Píše sa o nich v mnohých textoch,
aj v Mahábhárate i Bhagavata puráne. O svetoch v podzemí píše aj
tamilský text Kanzul Karamat, kde sa popisuje príbeh istého
moslimského svätca zo 16. storočia menom Kuthub Shaul Hameed, ktorý
bol tajomne transportovaný na Srí Lanke v oblasti Kataragamy a dostal
sa do podzemného paláca, kde dostal tajomnú róbu. 
O Nágoch existuje aj legenda obsiahnutá vo folklóre niektorých kmeňov na juhu Indie, ktorú majú aj tzv. ádivási (druh domorodcov, ktorí žijú celkom inak ako ostatní Indovia), ktorí sa považujú za pôvodných obyvateľov, ale počtom obyvateľstva ide o veľmi malú skupinu. Podobnú legendu majú aj austrálski domorodci, a to že Nágovia kedysi veľmi dávno obývali kontinent niekde v Tichom oceáne, ktorý sa potopil a pozostatky katastrofy vytvorili (zdroj: anglická Wikipedia) súostrovie Indonézie a Austráliu. Títo Nágovia potom vytvorili podzemný svet - podzemnú civilizáciu (Pátála) technologicky oveľa vyspelejšiu, ako je tá naša. Verí sa, že majú nadľudské sily.
Na obrázku vidieť jednu takúto "hadiu" bytosť, o ktorých však stále pretrváva viera, že žijú v podzemí. Zobrazením tejto "hadej bytosti" sa kladie dôraz na to, že budhistický chrám Wat Si Saket v Laose je chránený s plnou oddanosťou a podporou týchto bytostí.
Existuje aj Nága purána alebo Nilamata purána, ktorá je veľmi blízka Kašmíru. V juhovýchodnej Ázii (Kambodža) sa zase dávnoveká bytosť menom "Nága" uctieva ako pôvodný praotec ľudí. Zároveň ide aj o existujúcu etnickú skupinu ľudí v dnešnej Indii.
Čo sa týka folklóru, ten siaha hlboko do dávnej minulosti, možno až 5000 rokov pred Kristom. Ženská podobizeň takéhoto "hadieho tvora" sa volá Náginí. Najväčšiu popularitu majú Nágovia na juhu Indie a podľa indických legiend sú služobníkmi (služobníčkami) boha Varunu, ktorý je bohom oceánov a morí. Hinduizmus (i budhizmus) pozná týchto Nágov aj bližšie a aj po mene: jednou z Náginí je Mánasa (bohyňa plodnosti, uctievajú ju vo východnej časti Indie ako chránenkyňu pred uhryznutím skutočného hada); potom je to napríklad Mukalinda (hadí muž, ktorý ochraňoval Budhu pred búrkou); Vásuki je kráľom Nágov a vyššie uvedená Mánasa je jeho sestra); Šeša je expanziou Boha Višnua, ktorý raz nadobudol formu gigantického božského hada s tisíckami hláv.
Veľmi zaujímavý je príbeh kráľa Balího - Mahábalí, Maveli alebo Balí (takto ho nazývajú aj miestni ľudia) bol kráľom južnej oblasti Indie - Kerala, čo je dnes juhoindický štát susediaci so štátom Tamil Nadu. Tento kráľ stojí v pozadí veľmi populárnej legendy a festivalu Onam, ktorým sa oslavuje jeho každoročný príchod z podzemia (Pátála). Viac sa dočítate tu (v časti o inkarnáciách Pána Višnua).
Khodiyar Maa je indická bohyňa z hadieho kráľovstva Nága a príbeh o nej je vyrozprávaný v tejto časti.
Príbeh indickej bohyne Khodiyar Maa sa datuje do obdobia asi 700 rokov po Kristovi. Začína sa príhodou Mamaniya Gadhviho, ktorý mal nadštandardný vzťah s vtedajším vládcom oblasti, ktorý závideli ministri i dôležitý personál na kráľovskom dvore. Zo závisti chceli tohto človeka poslať preč od kráľa, ale nepodarilo sa im ho presvedčiť. Bola to kráľovná, ktorá privolila najmä kvôli bezdetnosti kráľovho obľúbenca. Tak raz sa stalo, že ho už nepustili do paláca. Keď sa Mamaniya Gadhvi pokúšal zistiť dôvody, strážca brány paláca mu odvetil, že kráľ nebude dobre vidieť svoju budúcnosť v prítomnosti s niekým, kto nemá deti.
Mamaniya
Gadhvi odchádza preč z mesta a vracia sa domov, kde smútok
na jeho tvári neunikne ani očiam jeho ženy. Mamaniya sa rozhodne
navštíviť Šivov chrám. Šiva
však mlčí. Mamaniya napokon
usúdi, že bude lepšie, keď Šivovi odovzdá svoj život. Avšak
skôr, ako stihne vykonať svoju obeť, Šiva
sa mu zjaví a povie mu, že jeho osudom nie je mať deti.
Vezme ho do hadieho kráľovstva - Náglok
(Nága Loka), aby svoj názor vyslovil aj kráľ
hadov (Nága Deva). Aj dcéry hadieho kráľa vypočujú príbeh
poníženia a chcú pomôcť.
Obrázok je prevzatý z http://www.flickr.com/, kde možno vyhľadať ďalšie obrázky pre kľúčové slovo Khodiyar Maa.
Keď sa nešťastný muž vráti domov, pripraví osem kolísiek na odporúčania dcér z hadieho kráľovstva - vraj musí čakať, deti prídu. A jedného dňa sa tak aj stane - raz sa do jeho domu vplíži osem hadov a Mamaniya zrazu vidí v pripravených kolískach osem detí. Jednou z ich "dcér", ktorých je sedem, je Khodiyar Maa. Majú však aj jedného "syna".
Celé mesto je prekvapené - každý to považuje za zázrak a reči kolujú rýchlo. Dcéry pomenujú ako Aaval, Jogal, Togal, Janbai (Khodiyar Maa), Holbai, Beejbai, Sosai a syn sa volá Mehrak. Keďže nikto nevidel Gadhviho ženu byť tehotnou, správy doletia až k ušiam samotného kráľa.
Khodiyar Maa robila zázraky, ochraňovala kráľa a stala sa veľmi známou, tak ju ľudia uctievali ako bohyňu už počas jej života. Jej dopravným prostriedkom je krokodíl a má ešte niekoľko ďalších mien ako Khodal, Trišuldhari, Tataniya dhara wali, Matel dhara wali, Galdhara wali či Maavdi.
Manasa Deví
Manasa Deví je hinduistická hadia bohyňa, ktorú
uctievajú najmä v Západnom Bengálsku (ale nie je to celkom pravidlo,
ozval
sa mi napríklad jeden Ind z Malajzie, pochválil mi stránky a povedal,
že on sa modlí k tejto bohyni v Malajzii). V modernejších časoch
je Manasa Deví čoraz viac populárnejšia aj mimo (Západného) Bengálska
a vo vyšších vrstvách hinduistickej komunity. Podľa jednej legendy
je to Šivova dcéra. Spája sa s veľmi bohatým obchodníkom (menom
Čand Saudagar). Je sestrou Vásukiho (Vásuki je kráľ hadov v podzemí).
Je to prekrásna bohyňa, ktorá symbolizuje plodnosť a ktorá môže dať ľuďom veľmi mocné dary.
Podľa legiend táto bohyňa nebola v podzemí spokojná so svojou suverenitou. Chcela, aby ju uctievali aj všetci ľudia hore na zemi, ale oponentom v jej túžbe po moci bol Čand Sadagar, jeden z najbohatších obchodníkov. Dostala sa s ním do veľkých sporov, pretože Čand Sadagar ju stále odmietal uctievať. V dlhom príbehu o tejto bohyni zohráva svoju úlohu ešte ďalšia Šivova dcéra, Neta. Manasa Deví sa spolu s Netou usídlili na zemi. Čand Sadagar odmietal uctievať túto bohyňu, pretože nechcel odstúpiť od Šivu a kráľovnú hadieho kráľovstva považoval za niečo menej.
