Deví Mata - šaktizmus
Márkandeya purána je jednou z osemnástich
purán, ktorá glorifikuje Veľkú
Matku - Deví Mata je
ženský princíp stvorenia a udržiavania vesmíru.
Biblia šaktistov je 13 kapitol (a 700 veršov)
z Márkandeya purány - Deví Máhátmyam
(tak ju volajú v južnej Indii), Čandi
(názov v západnom Bengálsku) a Durgá Saptašati
(v severnej Indii). Márkandeya purána patrí medzi 18 hlavných purán. Ďalším
dôležitým textom šaktistov je Deví Bhágavata
purána, ktorá patrí medzi 18 tzv. vedľajších
purán (upapurány - ale tak ich vidí okolie, pre šaktistov je
to veľká purána). A treťou dôležitou knihou je Kálí
purána, ktorá tiež patrí medzi 18 vedľajších
purán. Rozdiel medzi Márkandeya puránou
(a aj textom Deví Máhátmyam, ktorý sa
v tejto puráne nachádza) a Deví-Bhágavata puránou
je ten, že Márkandeya purána je autoritatívna pre každého hinduistu
(spolu s ostatnými tzv. "hlavnými puránami"). Deví-Bhágavata purána môže, ale i nemusí byť autoritatívnym textom pre hinduistov.
Novinka:
prekrásna prezentácia Božej Matky
V Poľsku existuje čierna
Madona v kostolíku v meste Czestochowa. Prečo je čierna? Celé
stáročia prichádzajú správy o zázračných udalostiach a uzdraveniach
ľudí, ktorí vykonali púť k tomuto portrétu. Na vrchu Montserrat
v Španielsku (neďaleko Barcelony) je kostolík so "zázračnou"
sochou Madony a dieťaťa, ktorú ľudia volajú "La Moreneta"
- t. j. čierna.
Hľadám
vydavateľa na knihu Deví Máhátmyam, ktorú som preložil (čiastočne
aj zo sanskritu) a tu sa rád podelím o menší úryvok:
Kapitola 2, Zabitie Mahišásurových armád
1-7. Kedysi dávno, keď Indra bol pánom bohov
a Mahiša pánom asurov, medzi bohmi a asurami zavládla storočná vojna.
V tomto boji armádu bohov zdrtili mocní asurovia. A po porážke všetkých
bohov pánom neba a Indrom sa stal Mahišásura. Porazení devovia
(pozn. božské bytosti) potom na čele s Brahmom, pánom tvorstva,
vyrazili na miesto, kde prebýval Šiva a Višnu. Devovia
im podrobne opísali, ako konal Mahišásura a ako ich porazil. Mahišásura
prevzal moc boha slnka (Súrju), boha Indru, boha ohňa (Agniho), boha
vetra (Váju), boha mesiaca (Čandru), boha Jamu, Varunu a ďalších.
Keď ich všetkých ničomný Mahišásura vyštval z neba, nastali časy,
keď sa museli túlať po zemi ako smrteľníci. "Teraz to všetko,
čo spáchal nepriateľ nesmrteľníkov, sme vám obom oznámili a hľadáme
u vás útočište. Vymyslite, ako toho démona zabiť!"
8-17. Keď si Višnu vypočul slová
bohov, on i Šiva sa nazlostili a ich tváre sa ponorili do mrakov.
Potom z nazlostených obličajov - z úst Višnua, Brahmu a Šivu vyžiaril
náramne mocný lúč jasu. Z prítomných
devov - z ich tiel, i z Indrovho tela vyblyskla mimoriadne mohutná
energia a každý jej výboj sa pospájal. Devovia pozorovali koncentráciu
masívneho svetla, ktoré vyzeralo ako oslnivý horský vrch a ktoré
svojou žiarou prenikalo všade. A potom tá s ničím neporovnateľná svätožiara,
ktorú vytvorili všetci bohovia a ktorá svojou oslnivosťou ošľahla
tri svety, sa zhutnila na jednom mieste a premenila sa na ŽENU.
Tam, kde šľahali Šivove lúče, sa utvorila jej tvár; kde zacielili
Jamove paprsky, tam jej vybehli vlasy; z Višnuovho svetla sa vymodelovali
jej ruky a z Čandrovho jasu jej dve prsia. Indrov svetlomet vykreslil
priestor medzi nimi, Varunov nohy a stehná, zo svetla Zeme sa sformovali
jej boky. Z energie Brahmových zábleskov jej rozkvitli nohy, zo žiary
boha slnka Súrju jej na nohách vypučali prsty; z lúčov ôsmych Vasuov
(pozn.: Indrových pomocníkov) jej na rukách zasvietili prsty, z Kuberových
(pozn.: Kubera - boh bohatstva) lúčov sa vyliahol jej nos a zo žiary
Pradžápatího jej zuby a rovnakým spôsobom z Agniho lúčov zažiarili
jej tri oči. Lúče Úsvitu a Súmraku jej vykreslili obočie na
čele, z energie boha vetra jej rozkvitli uši; a aj vďaka pôsobeniu
lúčov ostatných bohov tu teraz Ona,
bohyňa priazne, rozkvitla do plnej krásy.
Šaktizmus
je denominácia hinduizmu, ktorá za Najvyššie
Božstvo považuje Šakti
(Božiu Matku) vo všetkých Jej formách. V čistom šaktizme nie je Veľká
Bohyňa alebo Mahá Deví (Veľká
Matka) ničím iným než Najvyšším Božstvom.
Šaktizmus, ako ho vidíme dnes, sa vyformoval približne v prvých storočiach
nášho letopočtu, hoci mnoho jeho foriem začalo oveľa skôr najmä v
období, keď domorodé kultúry uctievali ženské vlastnosti prírody.
Nasledovníci tohto smeru sa nazývajú aj šakta.
Šaktizmus má nie celkom všadeprítomné indické atribúty - obsahuje
rituály s črtami nie veľmi pokrvnými s hlavnými hinduistickými vyznaniami.
O puráne Márkandeya (Márkandeja) sa hovorí, že nemá žiadny sektársky
nádych. Väčšina Indov by sa ani dnes nemiešala s inými kastami. Nasledovníci
Šakti však nevenujú veľký ohľad kastovým
rozdielom. Niektorí historici preto usudzujú, že taký postoj
musel byť do Indie importovaný (možno z Číny), alebo bol prevzatý
od aborigénov (domorodých kultúr).
Šakti (shakti) je aj "tvorivá
energia" (s malým písmenom - šakti)
a šaktizmus "Doktrína tvorivej energie."
Archeológovia našli veľa ženských sošiek spodobňujúcich
Božiu Matku na niektorých miestach v Indii, ktoré pochádzajú
už z obdobia viac ako 5000 rokov pred Kristom. V Rig Véde sú
odkazy na ženské božstvá vrátane populárnej Piesne
k Božej Matke, ktoré sú veľmi dôležité pre nasledovníkov Dharmy
všeobecne a aj pre šaktistov. 
Šaktizmus
dosť pripomína šivaizmus - je takisto orientovaný na tantry
(magické/okultné ezoterické praktiky
spojené s charakteristickými rituálmi, kde však nemusí byť vôbec sex
- slovo "tantra" je v západnej kultúre nesprávne ponímané,
lebo každý si tu väčšinou predstaví iba sex, čo však v tantrizme nie
je pravidlo - laicky povedané, sex ako rituál stojí na roveň s navodením
sa do tranzu a "kráčaním po žeravých uhlíkoch"
- cieľom tantier je, aby sa mikrokozmos spojil s makrokozmom a v zásade
je jedno, aký "rituál" sa použije).
Tantrizmus nie je
ľahké zosumarizovať, keďže ide o široké spektrum disciplín, názorov
a tantrických škôl. Tantrizmus však pozostáva z tajomných disciplín,
lebo je to ezoterická tradícia (teda určená iba pre zasvätených).
Jej učenia sú v mnohých prípadoch tajné.
Veľká Deví je uctievaná v hroznej
i jemnej forme. Šaktizmus teda
delíme na dva hlavné smery, hoci existujú
aj iné. Kálíkula je škola zameraná na jednu múdrosť (vidya)
Božej Matky - Kálí. Sríkula
sa orientuje na aspekt (múdrosť, poznanie) Šakti
v jej forme Tripura Sundarí (Lalitá).
Šakti ako Bohyňa má desať principiálnych
múdrostí, tzv. Mahávidya
(pozri nižšie). Na mnohých obrázkoch šaktistov vidieť i Ganešu,
ktorého šaktisti považujú za energiu Božej Matky. V upanišáde
Ganapati Atharvaširša je Ganeš uctievaný istým védskym
mudrcom ako "Sakti Trayatmaka"
- podstata troch foriem božskej Šakti.
Uctievanie Ganešu teda šaktisti vôbec nepovažujú za odchýlenie sa
od šaktizmu, ako by si mnohí Európania hneď mysleli.
V jednej piesni v Rig Véde
(Deví Sukta) sa objavujú bohyne Sarasvatí a Lakšmí,
hoci pod iným menom (Vák - bohyňa reči;
Šrí - Lakšmí); text napísaný v Rig
Véde, ktorý mnohí hinduisti odriekavajú i dnes, úplne jasne indikuje,
že princípom vesmíru je ženský aspekt: "Som
zvrchovanou Kráľovnou;
pokladom všetkých pokladov; hlavou všetkých objektov; ktorej všadeprítomné
JA stelesňuje všetkých bohov a všetky bohyne; ktorej miesto
zrodu je v strede prchavých vôd; som TÁ, ktorá výdychom zrodí
všetky stvorené svety, ale ďaleko ich prekročí - taká som obrovská
vo svojej veľkosti."
Vyššie uvedenú bohyňu Vák možno stotožniť
i s védskou bohyňou Aditi
- "Matkou všetkých nebeských bohov",
ktorá je v Rig Véde spomenutá nejedenkrát. Aditi
je aj matkou tzv. slnečných božstiev.
V rôznych neopohanských náboženstvách,
ktoré sa objavujú v našej dobe (napr. Wicca), ženský prvok tiež potláča
mužský. Matriarchát nie je ničím novým. Podobne ako majú višnuisti
svoje sekty, majú ich aj šaktisti.
Párvatí
Párvatí
je druhá Šivova žena, matka
Ganeša a Skandu.
Jej príbeh je aj Šivov príbeh, preto musíme spomenúť aj prvú Šivovu
ženu - Satí.
Satí bola dcérou
Dakšu (v Satya Yuge). Satí
sa rozhodla vydať sa za Šivu, ale jej otec, Dakša, to
rázne odmietol, pretože Šiva bol preňho veľký podivín, askéta
s paradoxnou povahou obklopený zvieratami, najmä
hadmi, duchmi a celý v popole. Jedného dňa sa Dakša
rozhodol uskutočniť veľkú slávnosť (yagna) a pozval všetkých bohov,
ale nie Šivu a
Satí. Satí však prišla sama ako nepozvaná a namiesto
prívetivého privítania si musela vypočuť posmešné a sarkastické slová
na adresu Šivu, čo ju tak zarmútilo, že sa hodila do rituálnych
plameňov. (Tu je aj pôvod pomerne
dosť drastického rituálu s rovnakým menom - Satí,
ktorý bol kedysi zaužívaný v Indii, keď sa ovdovené ženy museli rozlúčiť
so svojim životom upálením na hranici zaživa spolu s nebohým manželom).
Keď sa Šiva dozvedel,
čo sa stalo, zabil Dakšu, rituálne miesto rozdupal, vzal telo
Satí na plecia a v zúrivosti utekal bez cieľa, až sa Višnu
zľakol, že zničí celú Zem. Višnu
tak vytiahol svoju nebeskú zbraň - nebeský disk - a s úmyslom zastaviť
Šivovu zúrivosť týmto diskom rozsekal
telo Satí na kúsky, ktoré
popadali na rôzne miesta. Tieto miesta existujú dodnes a volajú sa
Shakti Peethas (Šakti pít). Podľa
rukopisu Mahápithapurána je 51
takýchto miest, z ktorých 23 je v Bengálsku (v indickom štáte Západné
Bengálsko, kde ich je údajne 14, a v Bangladéši, ktorý sa po rozdelení
bengálskej oblasti osamostatnil). Aj keď názory o počte a lokalitách
sa rôznia - niektoré texty ako Pithanirnaya
Tantra tvrdia, že Shakti Peethas
sú aj na Srí Lanke, v Pakistane, Nepále i v Tibete, niektoré z nich
sú však nespochybniteľné (aspoň tak hinduisti veria).
Deví Mata je teda Matka Vesmíru ako Boh
v ženskom princípe, ktorá má veľa
mien, čím môže vzniknúť dojem, že hinduistických bohýň je veľa, pritom
však mnohé regióny i tradície vlastne používajú rôzne mená pre
jedno a to isté Božstvo.
Deví Mata
má tzv. Mahávidya aspekty - Jej Veľké
múdrosti: 1. Kálí (temná a násilná forma, ktorá
predstavuje ničivú silu, ktorá zničí každé zlo); 2. Tárá
(„hviezda“), ale veľmi podobná Kálí; na rozdiel od nej však väčšinou
zobrazovaná v modrej farbe); 3. Tripura Sundarí stelesňuje
šestnásť túžob - je tu zvýraznená najmä krása a tantrický aspekt;
4. Bhuvanešvarí (je identifikovaná najmä s energiou stvorenia);
5. Bhairaví je ďalší hrozivý aspekt podobný Kálí; 
6. Čhinnamastá
(bez hlavy, sama si totiž odťala hlavu; podľa legiend sa týmto naznačuje,
že oddaným sa odovzdá maximálne rovnako ako matka, ktorá dá svojmu
dieťaťu všetko, aj vlastné srdce; ňou samou odťatá vlastná hlava pre
dobro svojich oddaných musí každého presvedčiť, že vo svojej nesmrteľnosti
bude pre oddaných vernou matkou); 7. Dhúmávatí je aspekt Deví
- večnej vdovy, ktorá zvestuje príchod dymu, aby horlivý nasledovník
mohol vidieť až za múry smrti a nemal z nej strach, keďže
Bohyňa dáva prísľub nesmrteľnosti;
Dhúmávatí
na obrázku je hrozivá, priam až démonický vzhľad však nepredstavuje
zlo či silu démonov namierenú proti dobru; má skôr navodiť strach,
aby sa všetky temné sily podsvetia zľakli a zutekali. Dhúmávatí je
aspekt Satí a príbeh o Nej začína tiež veľmi dávno.
8. Bagalámukhí
- je zobrazovaná s kyjom, ktorý symbolizuje silu a odhodlanosť;
9. Mátangí je patrónkou vnútornej myšlienky a výživy zo
zbytkov jedla, čo sa opiera o legendu, keď raz Višnu
a Lakšmí (družka Boha Višnua) prišli
pohostiť Šivu a Párvatí.
Niektoré vzácne jedlá popadali na zem a z nich na svet vzišla
krásna dievčina, ktorá si pýtala jedlo, ktoré ostalo;
10. Kamalátmika - je zobrazovaná ako symbol
čistoty na lotosovom kvete a „Kamalá“ znamená „žena z lotosového
kvetu“.
Kálí
Meno má pôvod v sanskritskom slove Kála (čas).
Pre väčšinu Európanov je Kálí
nepochybne úplne neprijateľná forma Boha,
aj keď kríž sa významovo ničím nelíši od lebky - v oboch
prípadoch ide o symbol smrti (ale
aj znovuzrodenia zároveň). Z hinduistických
božstiev je Kálí najhoršie pochopená
a pre neznalosť iných kultúr aj neprijateľná, čomu určite
dopomáha aj patriarchát. Smrť je však zároveň aj
znovuzrodením a keď v kresťanstve kríž popri smrti symbolizuje
zmŕtvychvstanie, v hinduizme 
lebka
zase víťazstvo nad smrťou (egom) a
zlom. Kálí prináša smrť egu
a nikde v písmach nezabíja nikoho
okrem démonov. Pohľad na Ňu je veľmi
skreslený. Ak na kresbe drží v ruke odťatú hlavu, symbolizuje sa tým
iba, aby sa človek nepripútaval k telu, ale aj Jej odhodlanosť bojovať
proti zlu.
Kálí má aj svojich "duchov" v Južnej Amerike, a to špeciálne
v Mexiku - Teteo Inan (Matka Bohov),
ktorá je známa aj ako Teteoinan
či Coatlicue. Zobrazovaná je ako žena s haďou sukňou a
vencom z ľudských sŕdc, rúk a lebiek na sebe.
Vo Fínsku sestrou Kálí
je Kalma, tiež bohyňa smrti a podzemia.
V severnej Británii je to Caillech (Kailech) - bohyňa smrti
uctievaná dávnovekým kmeňom Kaledónia - výraz, ktorý použila Rímska
ríša pre označenie kmeňa a aj oblasti.
Táto forma Šakti
(Kálí) veriacim ukazuje, že dokáže do seba vstrebať všetko zlo. Kálí
je Bohyňa smrti (ega). Siedma kapitola textu Deví Máhátmyam
popisuje Kálí ako najzlostnejšiu formu
Bohyne Durgy, ktorá vzišla z Jej zvrašteného obočia, aby bojovala
proti démonom. Kálí, oblečená v koži tigra,
je vždy čierna. Jej chrámy i osobné veci sú vydláždené lebkami.
Prijať čierňavu a prítomnosť lebiek znamená, že my ako pozemšťania
žijúci v dualite sa musíme bezpodmienečne podrobiť Jednote
Boha a tak získať nádej na večný život.
Slávny bengálsky mystik a básnik Ramprasad Sen
(1720-1781, pozri osobnosti)
napísal prekrásne básne ako prejavy oddanosti Kálí. Ramprasad praktizoval
aj vyššie spomenutú tantrickú sadhanu (doľava). Počas veľkého indického
sviatku svetiel (Dípavali) severná
časť Indie zapaľuje svetlá, aby si oddaní uctili Lakšmí;
v Západnom Bengálsku však v tomto čase zapaľujú
svetlá,
aby si uctili Kálí.
Ramprasad Sen
v jednej svojej básni píše: Je Kálí, moja Božská
Matka, naozaj čierna?
Čiernou sa javí iba preto, lebo ju vidíte z diaľky, ale keď
Ju spoznáte zblízka, už nie je čierna. Aj obloha
je modrá z diaľky, ale zblízka už nemá farbu. I
voda oceánov je z diaľavy modrá,
ale ak do nej vložíte ruku, zistíte že nemá
farbu.
Kálí, ak k Nej
pristúpia oddaní s láskou a otvorenou náručou, dáva prísľub bezpodmienečnej
lásky bez ohľadu na rasu či sexuálnu orientáciu. Nezaujíma sa ani
o spoločenský štatút svojich oddaných. Jej čierňava pohltí
všetko zlo - to jest zanikne každá dualita.
Kálí sa stala určite nemilo známou
aj kvôli tzv. kultu thugees,
ktorý páchal rituálne vraždy a
to tak, že jeho členovia unášali (iba) cudzincov a obetovali ich Kálí.
Tieto informácie sú dôveryhodné a pochádzajú priamo od Britov, ktorí
počas vypočúvania a popráv zistili viac o tomto kulte, ktorý je však
stále zahalený rúškom tajomstva. Briti na veľké prekvapenie priniesli
niečo celkom nepoznané - a to, že kult thugees
pôvodne vychádzal z Islamu (sedem
moslimských kmeňov) a že sa až neskutočne podobal kultu
Fatimy - prorokovej dcéry (Mohameda).
K deformáciám dopomáhajú aj neznalí autori. Na istých českých stránkach
sa objavil text "Věk bohyně Kálí".
Písalo sa tam, že "Nynější doba je v
písmech označena jako věk bohyně smrti Kálí. Tato epocha trvá již
několik tisíc let a je vývojově poslední, kdy duchovní povědomí a
s ním i řád v lidské společnosti upadl na nejnižší úroveň."
Zo slov Kála (čas) a Kali (súčasný vek - pozor,
sanskrit obe slová rozlišuje dĺžňami!!!) má
niekto zmätok a myslí si, že žijeme
vo veku Bohyne Kálí, ale ak
čitateľ správne pochopil tieto stránky - žijeme vo veku, v
ktorom bohovia nie sú (medzi
nami), preto sa označuje ako Kali
(bez dĺžňov!!!). S indickou Bohyňou
Kálí to nemá po obsahovej stránke nič spoločné. Kali (bez
dĺžňov!!!) je ešte meno démona, pozri. Správne
je teda Kali (bez dĺžňov!!!) juga, hoci na internete nájdete tisíce
(nesprávnych) výskytov typu "Věk bohyně Kálí".
Z foriem Veľkej Matky je Kálí
najsúcitnejšia. Je to EGO,
ktoré chce Ona zničiť, a lebky, ktoré nosí pri sebe (52 lebiek), iba
naznačujú, že oslobodzuje od ega, ktoré sa pripútava k telu. Veniec
z lebiek, Vamamala, predstavuje písmená sanskritu.
Jej spojenie so sexuálnou voľnosťou nie je podložené v sanskritských
textoch - naopak, žije v celibáte. Predsudky Európanov, že Kálí
je "bohyňou smrti, násilia a sexuálnej
odviazanosti", nestoja na pravde. Podobne by mohol hocikto
povedať, že kresťania sú kanibali, lebo jedia ľudské (Kristovo) telo.
Mahisásura Mardini
Mahisásura-Mardini
je Božia Matka Durgá, ktorá sa
takto volá (Mahisásura Mardini), pretože zabila démona Mahisásuru
(podľa textu
v Deví Máhátmyam, ktorý je súčasťou Márkandeya
purány). Mahisásura Mardini
je ďalšia divoká forma Párvatí, Šivovej
družky. (Píše sa aj Mahišásura.) V šaktizme má však Šakti
väčšiu (najväčšiu) dôležitosť ako Šiva (v šivaizme to platí opačne).
Navarátri
Tento festival venovaný Božej
Matke sa oslavuje dvakrát v roku (okolo jari a potom na
prelome októbra/novembra - najdôležitejší sviatok, hoci sú ešte dva
ďalšie festivaly, ale už nie tak významné); deň je určený na základe
lunárneho kalendára, preto každý rok festival
sadne na iný dátum. 
Je
to festival (obrázok) uctievania Veľkej Durgy
plný tanca, hudby a oslavuje sa počas deviatich nocí (navarátri je
slovo zložené z nav: deväť; rátri: noc). Festivalom
si veriaci pripomenú víťazstvo Bohyne Durgy
nad tmou. Matka
Božia sa prezentuje v deviatich formách a každá z nich
sa môže uctievať každý deň počas tohto festivalu v závislosti od zvykov.
Pojem Nav Durgá označuje deväť foriem
Šakti (nemýliť si s aspektmi - múdrosťami, ktorých je desať)
vrátane Durgy (v Bengálsku je to Kálí, mená, resp. formy
sa pravdaže tiež podľa zvyklostí líšia):
Durgá - bojová a víťazná
forma Božej Matky.
Durgá Šailputri - dcéra
hôr. Patrí jej prvá noc Navarátri.
Brahmačárini - personifikuje
lásku a oddanosť. Jej najobľúbenejšími ozdobami sú korálky rudraxa.
Čandraghantá - celá v zlate,
s desiatimi rukami a troma očami, jej dopravným prostriedkom je tiger.
Táto forma má najväčšiu popularitu na juhu Indie.
Kúšmándá je forma, ktorá
sa oslavuje v štvrtú noc. Má osem rúk a tiež jazdí na tigrovi; okolo
hlavy má žiaru (podobnú ako kresťanskí svätí).
Skanda Mata jazdí na levovi,
má tri oči a štyri ruky.
Kálarátri má čiernu alebo
modrú pokožku a štyri ruky. Jej dopravným prostriedkom je verný oslík.
Mahá Gauri je celá v bielom,
vyžaruje z nej pokoj a súcit. Má štyri ruky, v ktorých drží bubon
a trojzubec.
Siddhidátri - polovica
Šivovho tela sa raz, keď Šiva uctieval Mahá Šakti, premenila na túto
Bohyňu.
Tantra
Uctievači Šakti môžu jesť mäso (nie hovädzie)
a piť víno. Známy je ich tzv. pančatattva
rituál - náboženská zvyklosť, ktorá sa i dnes uplatňuje
v Bengálsku (dnes aj Bangladéš; Západné Bengálsko je zase indický
štát, ktorý sa po odtrhnutí zachoval ako súčasť Indie; výraz Bengálsko
označuje Bangladéš a zároveň indický štát Západné Bengálsko). Termín
"pančatattva" je kombináciou dvoch slov: "panča",
čo znamená "päť", a "tattva"
- "prírodné živly". Pančatattva
je rituál, počas ktorého účastníci do seba absorbujú energiu z piatich
živlov prírody, ktorých každé pomenovanie začína písmenom "M":
mamsa (mäso), matsya
(ryba), madya (alkohol), mudra
(druh praženej nezrelej pšenice) a maithuna
(sexuálne spojenie). Tantrické sekty možno klasifikovať ako od stredu
doľava (vámáčárá) a od stredu doprava (dakšináčárá). O doktrínach
a rituáloch šaktizmu sa možno dozvedieť aj v indických písmach, ktoré
sa volajú Tantra šástra (súčasť kanónu Dharma šástra) a ktoré
aj uznávajú autoritu Véd.
Typickou črtou tantrizmu je jeho tajný
aspekt - príznačný tým, že ho nie je možné vidieť verejne.
Noví adepti tantrizmu v oblastiach, kde táto tradícia má veľkú históriu
(India, Indonézia...), museli väčšinou vždy prisahať, že tantrické
znalosti utaja a že ich nebudú šíriť.
Západný tantrizmus,
ktorý vidíme všade okolo seba, je zameraný iba na obchodný
úspech a získavanie peňazí. Jeho
typickým prvkom je pravý opak
- namiesto niekoľkých zasvätencov, ktorí sedia v utajení a ktorí vzývajú
svojich Bohov, ho vidieť všade, aj v tých najkomerčnejších
médiách. Obyčajne ide o úplne bezcenné informácie, ktoré
však upútajú, lebo sú zaujímavé, ale vznikajú dezinformácie. Ak chce
niekto duchovne rásť, vstupom do klamstiev tzv. "západného
tantrizmu" sa iba dostane do slepej uličky, lebo tantra
je o poznaní a poznanie je o Bohu.
108 mien Bohyne Durgy
Jednotlivé názvy
pochádzajú z pôsobenia Božej
Matky, teda z rôznych rukopisov svätého pôvodu. Okrem týchto
108 mien má Matka
Božia oveľa viac mien, ale ich priblíženie by už presahovalo
rámec tohto informatívneho celku.
(Tu sú
mená väčšinou zámerne ponechané tak, ako ich uvádzajú prepisy sanskritských
textov - "sh" treba čítať ako "š"; "j"
ako "dž"; "ch" ako "č", "ee"
ako "í" atď.)
1) Deví - Bohyňa Matka
2) Durgá - Nedosiahnuteľná
3) Tribhuvaneshwari - Bohyňa troch svetov
4) Yashodagarba Sambhoota - Ktorá pochádza z Yašodovho lona
5) Narayanavarapriya
6) Nandagopakulajata
7) Mangalya - S prísľubom
8) Kulavardhini
9) Kamsavidravanakari
10) Asurakshayamkari - Ktorá oslabila hordy démonov
11) Shilathata Vinikshibda
12) Akashagamini - Ktorá sa pohybuje na nebi
13) Vasudevabhagini - Vasudevova sestra
14) Divamalya Vibhooshita - Ovenčená prekrásnymi ozdobami
15) Divyambaradhara - Prekrásne oblečená
16) Khadgaketaka Dharini - Ktorá drží meč a štít
17) Shiva - S prísľubom
18) Papadharini
19) Krishna - Krišnova sestra
20) Varada - Ktorá poskytuje láskavosť
21) Kumari - Mladé a panenské dievča
22) Brahmacharini - Tá, ktorá hľadá brahmana
23) Balarkasadrushakara - Ako vychádzajúce slnko
24) Purnachandra Nibhanana - Krásna ako mesiac
25) Chaturbhuja - So štyrmi rukami
26) Chaturvakttra - Tá, ktorá má štyri tváre
27) Peenashroni Payodhara - S veľkou ženskou hruďou
28) Mayoora Pichhavalaya - Ozdobená z pávieho peria
29) Keyurangadadharini - S náramkami
30) Krishnachhavisama - Ktorá sa podobá Krišnovmu jasu
31) Krišna - Ktorá má tmavú pleť
32) Sankarshanasamanana
33) Indradhwaja Samabahudharini - S plecami ako Indra
34) Patradharini - Tá, ktorá drží nádoby
35) Pankajadharini - Tá, ktorá drží lotos
36) Kanttadhara - Tá, ktorá drží Šivov krk
37) Pashadharini - Tá, ktorá drží povraz
38) Dhanurdharini - Tá, ktorá drží luk
39) Mahachakradharini - Tá, ktorá drží čakru
40) Vividayudhadhara - Tá, ktorá so sebou nosí rôzne zbrane
41) Kundalapurnakarna Vibhooshita - Ktorá nosí náušnice
42) Chandravispardimukha - Prekrásna ako mesiac
43) Mukutavirajita - Ozdobená žiarivou korunou
44) Shikhipichhadwaja Virajita - S vlajočkou páva
45) Kaumaravratadhara
46) Tridivabhavayirtri
47) Tridashapujita - Bohyňa nebešťanov
48) Trailokyarakshini
49) Mahishasuranashini - Tá, ktorá zničila démona Mahišu
50) Prasanna - Radostná
51) Surashreshtta - Zvrchovaná medzi nebešťanmi
52) Šiva - Lepšia polovička Šivu
53) Jaya - Tá, ktorá zvíťazí nad všetkými
54) Vijaya - Ktorá zvíťazí nad všetkým
55) Sangramajayaprada - Tá, ktorá poskytne víťazstvo vo vojne
56) Varada - Tá, ktorá svojím oddaným odovzdá všetko
57) Vindhyavasini
58) Kálí - Bohyňa smrti (ega)
59) Kálí - Ktorá má čas pod kontrolou
60) Mahá Kálí - Veľká Kálí
61) Seedupriya
62) Mamsapriya
63) Pashupriya - Tá, ktorá sa teší zo všetkých bytostí
64) Bhootanushruta
65) Varada
66) Kamacharini
67) Papaharini - Ničiteľka každého hriechu
68) Shree (Šrí) - Posvätná
69) Kriti
70) Dhruti - Chrabrá
71) Siddhi - Ktorá je vždy úspešná
72) Hri - Svätý chválospev
73) Vidhya - Múdrosť
74) Santati
75) Mati - Múdra
76) Sandhya - Súmrak
77) Ratri - Noc, temnota
78) Prabha - V hodinách pred úsvitom
79) Nitya - Nekonečná
80) Jyotsana - Žiariaca ako plamene
81) Kantha - Svätožiara
82) Khama - Odpúšťajúca
83) Daya - Súcitná
84) Bandhananashini - Ktorá pomáha sa odpútať
85) Mohanashini - Tá, ktorá zničí túžby
86) Putrapamrityunashini
87) Dhanakshayanashini
88) Vyadhinashini - Ničiteľka chorôb
89) Mruthyunashini - Víťazná sila nad smrťou
90) Bhayanashini - Ničiteľka strachu
91) Padmapatrakshi - S očami ako lotos
92) Durgá - Tá, ktorá odstráni súženie
93) Sharanya - Tá, ktorá poskytne útočište
94) Bhaktavatsala - Tá, ktorá odmeňuje svojich oddaných
95) Saukhyada
96) Arogyada - Ktorá poskytne dobré zdravie
97) Rajyada - Ktorá poskytne kráľovstvo
98) Ayurda - Ktorá poskytne dlhý život
99) Vapurda - Ktorá poskytne prekrásny vzhľad
100) Sutada
101) Pravasarakshika - Ktorá ochraňuje pocestných
102) Nagararakshika - Ktorá ochraňuje Zem
103) Sangramarakshika
104) Shatrusankata Rakshika - Ktorá ochraňuje súžiacich pred nepriateľmi
105) Ataviduhkhandhara Rakshika
106) Sagaragirirakshika - Ktorá chráni na mori i v horách
107) Sarvakaryasiddhi Pradayika - Ktorá poskytuje úspech
108) Durgá - Najnádhernejšie Božstvo - Bohyňa Durgá
Back
