Voodoo

Hoci kresťania radi poukazujú na náboženstvá typu voodoo primárne iba ako na niečo zlé, dnes ešte stále existujú tzv. "odpustky" a dokonca aj exorcizmus v afrických krajinách, kde práve kresťanskí kňazi zneužívajú dôverčivosť ľudí a sa na nej obohacujú v oblastiach, kde je veľa povier. Dôverčiví ľudia prídu ku kňazovi, dajú mu 50 dolárov, aby očistil ich alebo ich deti od "démonov". Ak sa teda kresťania pozerajú na voodoo iba z jedného pohľadu, treba informovať aj o tom, čo robia kresťania (pravdaže, nie všetci) v najchudobnejších kútoch sveta (kde treba skôr dávať ako brať), často prináležiaci aj hlavným smerom kresťanskej viery, akú poznáme dnes v Európe.

Tento príspevok je viac-menej úvahou o spojitosti afrického náboženstva s východnou filozofiou bez potreby niečo dokazovať. Východ je vraj pôvodcom všetkého poznania a niektoré ezoterické vedy odporúčajú stavať domy s vchodmi smerom tam, kde vychádza slnko.

I keď Voodoo je iba v Amerike, jeho pôvod je predovšetkým v Afrike a možno aj v Egypte. Voodoo transportovali do severnej i južnej Ameriky predovšetkým čierni otroci. Tí v oblasti ako Nigéria, kde bol najväčší "boom" otrokárstva podporovaný aj európskym kresťanstvom, už dávno pred existenciou tohto náboženstva mali svoje "tajné skrinky", ktoré v oblasti prežili i dodnes napríklad v podobe náboženstiev ako Vodun, Olorun... Dr. Kwame Nantambu z univerzity Kent tvrdí, že Bibliu (Starý zákon) napísali čierni pisári v dávnovekom Egypte, čo údajne zatajuje Katolícka cirkev. Je všeobecne známe aj to, že v Afrike žijú "čierni Židia", teda černosi najmä v Etiópii, ktorí vyznávajú Judaizmus.

Lov na otrokov v Nigérii vo veľkom meradle začal okolo roku 1500 najmä vďaka výhodnej polohe s prístupom k moru. V Nigérii je viac ako 250 etnických skupín - najväčšia Yoruba (Joruba) či Igbo. V krajine však možno nájsť aj stopy po dávnovekej civilizácii (i ďalších) ako Nok, ktorej pozostatky odkrývajú i možné prepojenia s dávnovekým Egyptom, čo možno usúdiť napríklad z podobnej heraldiky. Civilizácia Nok existovala dávno (až tisíc rokov) pred Kristom.

Voodoo popri ďalších afrických náboženstvách je asi jediné na svete, v ktorom i dnes žije dávnoveký Egypt (bohyňa Eset verzus Yemaja?). Hypotézu o prepojení podporuje výnimočný akcent na mágiu, ktorá je vlastná Voodoo a rovnako Eset, ktorú nazývali "bohyňou mágie". Teritoriálna prepojenosť môže byť iste ďalšia skutočnosť, keďže egyptské obrazy (menovite boh Anubis) sa našli aj neďaleko Sydney a Nigéria ako oblasť musela byť určite prepojená aj s dávnovekým Egyptom, ktorý bol v svojom čase veľmocou veľmocí.

Voodoo je odnož náboženstva z Afriky, ktoré ako náboženstvo sa vyvíjalo samostatne v Amerike a bolo podmienené vlastnou históriou a novými skutočnosťami po roku 1500. V súčasnosti existuje viac typov Voodoo s vetvami po celej Amerike vrátane takých smerov ako Candomblé v Brazílii.

Základným pilierom tohto náboženstva je mágia, duchovia a samozrejme uctievanie Boha. Candomblé ako súčasť africkej diaspóry sa vo svojich prvkoch nelíši od Voodoo, avšak tento duchovný smer do istej miery prijal kresťanstvo, čo vzniklo ako fakt proti útlaku, keď bieli otrokári potlačovali černochov aj v tom, čomu verili. S obrázkami Panny Márie sa tak pri modlitbách čierni otroci vyhli urážkam a posmechu, pričom tajne pokračovali s prvkami náboženstva z Afriky. Haitský typ Voodoo sa nachádza okrem Haiti aj na Trinidade, v Brazílii či Dominikánskej republike (a určite ešte niekde v oblasti).

Voodoo je špiritistické náboženstvo, ale nie v takom zmysle, ako chápeme "špiritizmus" my - Voodoo inak pristupuje k životu a k prírode, kde duchovia zohrávajú dôležitú rolu. Stúpenec Voodoo teda môže podstúpiť duchovný zážitok na báze kontaktu s duchmi i mimo "špiritistickej seansy" a prežiť tak kontakt s bôžikmi, ktorí pomáhajú (liečia, predpovedajú) alebo škodia (kliatba na nepriateľa). Voodoo má jedného Boha s mnohými pomocníkmi.

Zo všetkých iných náboženstiev sa mu najviac podobá hinduizmus, ktorý bol vždy otvorený a ktorý aj sám čerpal z domorodých kultúr. Ako príklad uvediem obrazce Kolam či Rangoli, ktoré stúpenci oboch náboženstiev (Voodoo i hinduizmu) zvyknú kresliť pred prahy príbytkov. Ďalším spojením je viera v hadích bohov - hinduisti majú Nagov a praktikanti Voodoo zase hadieho boha menom Damballah Wedo.

Voodoo sa stalo známe aj vďaka termínu Zombie, čo je akási pohybujúca sa mŕtvola, ktorú do takéhoto stavu môže priviesť Voodoo čarodejník. Tento fenomén zaujal aj vedcov a niektorí dokonca tvrdia (čo iní zas popierajú), že čarodejníci môžu poznať také látky, ktoré by dnešnej medicíne veľmi pomohli. Popri Voodoo existuje aj výraz Hoodoo, čo je skôr akési magické praktikovanie, o ktoré sa zaujímajú aj novodobé smery ako Wicca.

Voodoo verí v duchov, bohov i bohyne (napr. Erzulie), ale jeho egyptský, či možno až védsky aspekt, priblížime najlepšie cez bohyňu Jemaju, ktorá je zakorenená v kmeni Yoruba ako Oriša (božstvo) i dnes v Afrike a ktorú považujú za Veľkú Matku. Je zobrazovaná s polmesiacom podobne ako hinduistická bohyňa Durgá. V haitskom Voodoo je uctievaná ako bohyňa mesiaca.

V Egypte boli určite védske vplyvy starej Indie a tak sa symbolika (ako polmesiac atď.) mohla dostať aj nižšie do oblasti blízko rovníka v Afrike.

V slovenských médiách sa nedávno objavil prípad človeka, ktorý si kúpil v Thajsku akési sošky, ktoré "vydávali energiu", ale až do takej miery, že sa ten človek začal báť - padali mu obrazy, vypla sa kamera atď. Jedno nemenované televízne médium o tom podalo jednostrannú informáciu.

V prvom rade tu ide o stret dvoch svetov - poznaného a nepoznaného. Rovnakým spôsobom možno spustiť kritiku aj na rôzne reklamy či "vymoženosti" našej civilizácie. Reklama na Viagru a tisíce iných vecí implikuje prílišné posilňovanie pôžitkárstva, o čom je asi tento svet vo svojej najviditeľnejšej tvári - ten (presýtený reklamami) nám ukazuje iba jednu tvár a čas, ktorý by sme venovali poznávaniu "nepoznaných" vecí, nie je kompatibilný s tempom pôžitkárov.

Ten človek nakoniec svoje "tajomné" sošky od strachu spálil, čím vlastne odmietol rytmus z druhej tváre sveta a tým na seba mohol uvrhnúť aj prekliatie. Tiež predtým nikdy neveril, že také niečo je možné, ale takých príbehov je viac, niektoré tiež dosť strašidelné v Japonsku v súvislosti s mocným Bohom Kankitenon (Ganešom, ktorého takto nazývajú v Japonsku).

Paranormálne javy nemusia byť hneď zlé iba preto, že odkrývajú to, čo ešte nepoznáme. To však nevylučuje existenciu zlých energií. Kvalitu posúdenia toho, či zlo je naozaj zlom a dobro dobrom, treba doplniť aj otázkou, či celý v blate môžeme to "čisté" vidieť naozaj transparentne? Všetci vieme dobre, že sme si vybudovali svet, v ktorom kedykoľvek môže nastať jadrová vojna! Alebo aj taký, v ktorom si kupujeme sošky iba pre materialistické potešenie, čím vlastne urážame duchovnosť ľudí, ktorí tu naozaj boli a po ktorých ostali hodnotné myšlienky.

Voodoo je náboženstvo, s ktorým sa netreba zahrávať. Čosi viem aj od austrálskych domorodcov, ktorí dokážu privolať aj dážď. K Voodoo treba pristupovať s rešpektom, alebo sa o takéto čosi vôbec nezaujímať, pretože s posmechom človek rýchlo zistí, že jeho sily naozaj účinkujú, hoci už môže byť neskoro.

Back