Sibyla

Ak si chcete kúpiť knihu Sibyla, kliknite sem.

Rozhodol som sa sem umiestniť odkaz na urbansurvival.com, aby sa ľudia trochu dozvedeli, že ani Budha či Sibyla neboli jediní, ktorí si mysleli, že politika i ekonomika musia byť (poviem to svojimi slovami) ako Vedanta (teda s darmickými princípmi). George Ure na svojich stránkach hovorí: Už od roku 1996 táto stránka vyjadruje názor, že tradičné expanzívne modely korporativizmu jedného dňa skolabujú - potrebujeme kapitalizmus s ľudskou tvárou, inak zanikneme. To, čo teraz počujeme všade rozprávať o Eurovale, nie je nič iné, iba zvesť padajúceho systému, ktorý politici nemôžu udržať, lebo odmietajú zelený kapitalizmus (Dharmu). Podobný názor vyslovuje aj známy predpovedač trendov Gerald Celente a hovorí, že politici sú tí najhlúpejší z najhlúpejších.

Podporte zelenú ekonomiku a kúpte si lacný počítač. Keď sa vám pokazí notebook značky IBM, rozoberiete ho na súčiastky sami. Keď si kúpite nový notebook (ako jeden môj známy), zistíte, že je vo vnútri lepený, čo si vyžaduje navštíviť servis a platiť desaťnásobok. Chcete aj vy prísť o 1,200 EU a ešte aj o notebook?

(Text bol publikovaný ako úvod do knihy Sybila, Smena, 1990)

Múdrosť vekov je vraj uložená v ústnych podaniach a starom písomníctve. Naši predkovia vo svojich ťažkostiach často hľadali útechu v Biblii, v rôznych starých knihách, ako aj v záznamoch svojich predchodcov. Tak sa rozličné skúsenosti a pozorovania koncentrovali do rozmanitých prísloví, porekadiel i pranostík, tak vznikali rozličné knihy, označované neskôr neraz za posvätné.

Staršia generácia si pamätá na mnohé výroky pripisované Sibyle, kráľovnej zo Sáby, zatiaľ čo mladej generácii pojem sibylská veštba veľa nehovorí. Podľa niektorých Sibyline proroctvá sú súborom mýtov, legiend, názorov, ponášok na Bibliu a mravoučných poučení z rôznych epoch. Podľa iných obsahujú zjavenú pravdu, túžbu po lepšom duševnom živote jednotlivca a varovanie pred budúcnosťou, a to nie práve najlepšou, ak sa človek vnútorne mravne neobrodí.

Tak teda Sibyla.

Kto to bol? Žila vôbec niekedy? A kde? Bola naozaj obdarená schopnosťou vidieť budúcnosť?

Sibyla je staroveké pomenovanie pre veštkyne, kňažky a vedmy z Malej Ázie. Boli to ženy vyznačujúce sa mediálnymi schopnosťami. Oplývali bohatými vedomosťami a údajne sa dožívali vysokého veku. V mediálnom vytržení zjavovali vôľu bohov a predpovedali budúcnosť.

Podľa historických prameňov týchto veštíc – sibýl – bolo viac a Sibyla ako vlastné meno sa spája s veľmi slávnym proroctvom jednej osoby, Sibyly, kráľovnej zo Sáby, pravým menom vraj Michalda Kumana.

Sibýl sa narátalo desať, ale je celkom možné, že ich počet bol oveľa vyšší, ako nám zanechala reálna či mytologická história. Vzhľadom na to, že sibyly mali byť schopné zjavovať budúcnosť, poznávať prírodné zákony a predpovedať výsledky dôležitých rozhodnutí, kňazi ich výroky zapisovali.

Tak vznikli sibylské knihy.

Tieto knihy boli veľmi starostlivo uchovávané a strážené. V Ríme boli v správe zvláštneho kolégia kňazov a iba senát bol oprávnený dať súhlas do nich nazrieť, a aj to len v krajnej núdzi, keď bol hlad, vojna alebo išlo o nejaké dôležité štátne rozhodnutie.

Čo to boli sibylské knihy? Čo sa skrývalo v ich slovách? Pravdepodobne to bol súbor pohanských, gréckych, židovských názorov vydávaných za prorocké slová prezrádzajúce vôľu bohov, využívaný pohanmi, neskôr židmi a stúpencami raného kresťanstva na šírenie náboženských predstáv. Boli to mravoučné verše plné pýtických čiže dvojznačných výrokov a vízií budúcnosti.

Pôvod sibylských kníh, ktoré boli starostlivo opatrované v Ríme, sa najčastejšie spája so Sibylou Kumskou z južnej Itálie. Táto Sibyla prišla ako stará žena do Ríma za kráľom Tarquiniom a ponúkala mu za tristo zlatých filippeioi deväť kníh vešteckých výrokov napísaných gréckym hexametrom. Bola to nehorázna cena. Tarquinius ich odmietol kúpiť.

Sibyla teda tri knihy spálila a za zvyšných šesť žiadala tú istú cenu. Tarquinius odmietol aj tentoraz. Sibyla spálila ďalšie tri knihy a zvyšné tri kráľ nakoniec predsa len kúpil, ale - pochopiteľne, za pôvodnú sumu. Tento údaj mal zrejme dokázať, že prorocké knihy sa do antického Ríma dostali legálne. Sibylské knihy boli uložené v Jupiterovom (Jovovom) chráme na Kapitole.

Chrám Jupitera Kapitolského sa takto stal vešteckým pôsobiskom celej Rímskej ríše, akýmisi rímskymi Delfami. Rímsky dramatik Plautus (254-184 pred n. l.) píše, že ľudia v Jupiterovom chráme dokonca spávali kvôli prorockému vnuknutiu. Pri požiari roku 83 pred n. l. spolu s chrámom zhoreli aj sibylské knihy.

Nemožno však pochybovať o existencii aj iných sibylských kníh, ktoré naďalej kolovali medzi ľudom. Tak sa zrejme zachovalo aj Sibylino proroctvo.

Takže kto bola Sibyla, kráľovná zo Sáby? Ktorej sibyle ho pripíšeme? Nemohli byť rozličné jednotlivé proroctvá v neskorších dobách pospájané?

Sába je historické územie na juhu Arabského polostrova, v staroveku útvar arabského kmeňového zväzu Sabejcov. Kmeňový zväz vznikol okolo 11. až 10. stor. pred n. l. a jeho prosperita sa zakladala hlavne na tranzitnom obchode medzi severnou a južnou Arábiou, medzi východnou Afrikou, Indiou a krajinami Predného východu. Významný bol vývoz myrty a škorice. S rozvojom moreplavby Sába koncom 2. stor. pred n. l. začína upadať. V 7. stor. n. l. si ju podrobili Arabi z Hidžáru. Biblia v prvej a desiatej kapitole Knihy kráľov spomína návštevu kráľovnej zo Sáby u kráľa Šalamúna. Žiaľ, biblický odkaz neuvádza nič konkrétne, čo by svedčilo o prorockých schopnostiach tejto kráľovnej, nič nenapovedá tomu, že táto žena bola sibyla, veštkyňa. V Proroctve kráľovnej zo Sáby sa však naša Sibyla stretáva so Šalamúnom, ktorý jej na uvítanie posiela vojsko. Istá súhra, historická nadväznosť (podľa týchto zdrojov) by to teda bola.

Šalamún (asi 960-935 pred n. l,) bol syn kráľa Dávida a panovník Judejsko-izraelského kráľovstva. Po jeho pôsobení nastal proces rozkladu staroizraelskej kmeňovej spoločnosti. Po jeho smrti sa kráľovstvo rozpadlo na Izrael a Judeu. Do tohto obdobia teda možno zaradiť aj historické pôsobenie Sibyly.

Hoci Biblia nezanecháva nijaký odkaz o proroctve Sibyly, je tu predsa maličká zmienka, ktorá korešponduje s desiatou kapitolou Knihy kráľov, je však veľmi hmlistá a nejasná. V Evanjeliu svätého Lukáša v kapitole 11 sa píše: „Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z ďalekých končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť a tu je niekto väčší ako Šalamún."

Tento biblický text nesvedčí o inom - iba o tom, že kráľovná z juhu prišla obdivovať Šalamúnovu múdrosť, nie naopak. Sába skutočne leží na juh od dnešného i vtedajšieho územia Izraela, Šalamúnovho pôsobiska. Okrem tejto zaujímavej súhry tu niet nič viac, iba že sa spomína súd, azda ide o posledný deň, o koniec sveta. Toto je pozoruhodný súlad.

Nevieme, kto bola táto žena. Podľa rôznych zdrojov (napríklad Kebra Negast - kniha o pôvode Šalamúnovho rodu v Etiópii) kráľovnou zo Sáby bola Makeda asi v 10. storočí pred Kristom. Etiópčania veria, že kráľovná zo Sáby mala so Šalamúnom syna (Menilek). Našli sa aj pozostatky väčších dávnych kráľovstiev v krajinách ešte viac na juh. Jedným miestom je Nigéria, kde i podľa dôveryhodných zdrojov mohla mať kráľovná zo Sáby hranicu svojho kráľovstva. Objavili tu veľmi starú kamennú stenu (klikni na odkaz, kde je aj obrázok), ktorá je v súčasnosti predmetom výskumu.

Možno je Sibylino proroctvo odkazom celkom neznámej osoby, ktorej dejiny nejakým spôsobom zabránili dostať sa do nášho povedomia pod pravým menom. Ak by historické zdroje predsa niečo napovedali, nemôžeme s patričnou dávkou istoty povedať, či kráľovná zo Sáby bola Sibyla alebo nie. Sába je teda historické územie na juhu Arabského polostrova. Celá 34. kapitola islamského koránu sa volá Sába a hojne sa v nej spomínajú proroci, veštkyne, veštci a mesiáši. V Sábe určite žili viaceré sibyly, veď v tých časoch sa veštenie a predpovedanie budúcnosti tešilo veľkej obľube a mnohí sa vešteckou činnosťou živili, ba dokonca veštenie sa stávalo privilégiom niektorých rodov. Na Západe sa sekty sibylistov objavujú aj v súčasnosti.

Azda najznámejšou starovekou veštiarňou sú Delfy, v starom Grécku najvýznamnejšie kultové stredisko s Apolónovým chrámom a veštiarňou, kde pôsobila veštkyňa Pýtia. Fragmenty Apolónovho chrámu zo 4. stor. pred n. l. sa zachovali dodnes.

Pýtia veštila aj Kroisovi (560-547 pred n. l.), poslednému lýdskemu kráľovi, ktorý ovládol celú západnú časť Malej Ázie až po rieku Halys. Vo vojne s perzským kráľom Kýrom bol porazený a zajatý. Keď sa Kroisos pred vojnovou výpravou prišiel do Delf prezvedať na svoj ďalší osud, Pýtia mu odvetila: „Ak prekročíš rieku Halys, zničíš veľkú ríšu." Kroisos bol presvedčený, že zničí Perziu, žiaľ, zničil vlastnú ríšu. Takýchto dvojznačných, prípadne metaforických výpovedí so širokou možnosťou výkladu nám história zachovala viacej. O veršovaných, často nezrozumiteľných výrokoch píše rímsky historik Tacitus (55-120 n.l.): „...hoci nevie zvyčajne nič o písaní a básnickom umení, dáva veršované odpovede na otázky, ktoré si návštevníci len myslia."

Treba uvážiť, nakoľko je proroctvo Sibyly pýtické. A keď už vravíme o viacerých sibylách, nevieme nakoľko sa pozmenilo autorstvo týchto zachovaných textov. Nevieme, či nie sú skĺbením proroctiev viacerých sibýl.

Texty mohli byť s veľkou dávkou pravdepodobnosti pozmeňované či prispôsobované dobe. Napríklad v Proroctve kráľovnej zo Sáby roky 1914, 1918, 1938 či 2100 mohol (ale nemusel) niekto dopísať, aby stavba nadobudla iné kontúry. Predpovedaniu príchodu Mesiáša sa netreba čudovať. Je všeobecne známe, že ľudstvo odjakživa čakalo Mesiáša, Vykupiteľa. Ortodoxní Židia ho ešte stále očakávajú. Sama Sibyla hovorí: „Nič nové pod slnkom."

Preto sa nemožno diviť, ak sa toto proroctvo prispôsobovalo Biblii, dopĺňalo náboženskými predstavami, ktoré boli voľakedy celkom iné ako dnes, a určitým spôsobom sa aj „redigovalo" a vyrábalo ex post na vysvetlenie určitých udalostí. Treba mať na pamäti, že Sibylino proroctvo sa v podstatných črtách v niečom podobá Biblii.

Sme svedkami skresľovania len veľmi nedávnej historickej skutočnosti - ako potom máme veriť dávnej minulosti, ktorá sa opiera aj o neistoty. Ilustrujme si tento príklad na evanjeliách: bolo ich najmenej dvadsaťpäť (ak nie viac), a nie len štyri kanonické, uvádzané v Novom zákone Písma svätého. Kto mal záujem na tom, aby sa ostatné evanjeliá cieľavedome a dôsledne zničili? Ak tu teda taký záujem bol, aké máme záruky, že nebol taký istý záujem podoplňovať, pozmeniť či úplne vynechať niektoré historické fakty prorockého slova Sibyly, kráľovnej zo Sáby? Ako vylúštime, či sa nám minulosť vierohodne zachovala? Napríklad aj gréckemu historikovi Herodotovi (484?–425?) sa vyčíta nepresnosť a nezhoda údajov. Pritom Herodotos (ako aj iní ďalší historici staroveku) iba zapisoval fakty, o ktorých mu „referovali" iní - často aj prekrútené polopravdy. Ak skreslil niektoré miesta dejín, sotva to robil zámerne.

Známy je prípad rímskeho konzula Júlia Cézara Germanica, ktorý si roku 18 n. l. dal veštiť v klarskej veštiarni, kde mu predpovedali necelý rok života. Zomrel naozaj roku 19 - na lôžku. Pred smrťou stihol oznámiť, že ho otrávili.

Nemohli Germanica otráviť úmyselne, aby sa uverilo moci veštcov a aby si veštci takto upevnili moc? Neboli ich výroky zámerným manipulovaním dejinami, ak sa pochopiteľne panovníci a králi ich proroctvami riadili? Nebolo veštenie len akýmsi tajomným, magickým vnadidlom na bohatých, často veľmi pasívnych vladárov?

Skúsme nahliadnuť do veštenia samého. Prečo a ako sa veštilo? Aké metódy sa používali? Aká sila hnala ľudí k tomu, že obetovali nadmerné úsilie a obrovské vypätie síl na predpovedanie budúcnosti?

Ak niekoho stihla pohroma, ktorej vznik si nevedel vysvetliť, chcel vedieť jej príčinu, spôsob, ako ju zažehnať, ale aj to, ako sa jej v budúcnosti vyhnúť. Keď sa rozhodoval o niečom závažnom, chcel vedieť, ako jeho počínanie bude úspešné. (Napokon tieto otázky trápia nejedného z nás aj dnes.) A preto sa obracal na veštcov - ľudí, ktorí prorokovali, skúmali vôľu bohov a ktorí mali na svoju činnosť zvláštne sklony. Veštilo sa rozličným spôsobom. V antickom Grécku či Ríme zo šumenia dubov, bublania potoka, z letu vtákov, z vnútorností zvierat, z čiar na dlani. Už spomínaná Pýtia sedela v neprístupnej časti Apolónovho chrámu na trojnožke, dostávala sa do extázy, v ktorej vyslovovala slová a vety, a tie kňazi zostavovali do veštieb, často veršovaných. Sibyla vraj veštby zapisovala na palmové listy.

Výroky veštcov a veštkýň nebývali jednoznačné a dali sa prispôsobiť rozmanitým požadovaným situáciám. Mnohé spôsoby veštenia poznáme aj u nás, pre zaujímavosť spomeňme veštenie z kariet, z čiar na dlani, z kávovej usadeniny, z olova, ako aj rozličné pranostické zvyky viažuce sa na Vianoce, Luciu či iné dni v roku.

Známe sú aj niektoré praktiky na špiritistických seansách, ktoré tu spomínam iba preto, lebo médium (senzibilná osoba, akási sibyla) sa privedie do takého istého vytrženia, aké sa prejavovalo u starovekých veštkýň. Mnohé veštkyne boli podobne inšpirované aj fetišizovanými kultovými predmetmi, ktoré ich uvádzali do extázy.

Pozrime sa však, či predvídanie budúcnosti predsa len nemôže existovať, triezvo, bez príchuti šarlatánstva, amatérstva.

Podaktorí z nás mávajú občas predtuchu, že sa má čosi stať, prihodiť, že nás alebo niekoho blízkeho postretne čosi nedobré alebo dobré. Ak sa potom niečo naozaj stane, veríme že predtucha bola správna, opodstatnená. Takýto jav sa v odbornej terminológii volá extrasenzorické vnímanie. Je známe, že zvieratá takéto predtuchy mávajú (vycítia smrť, zemetrasenie). Tento typ vnímania sa však nedá riadiť, kontrolovať. Čo ak predsa jestvujú niektoré senzibilné osoby so schopnosťou toto vnímanie riadiť, režírovať? Psychotronika napríklad mimoriadne schopnosti človeka nevylučuje, ba práve naopak, vedecky ich skúma. Možno aj v oblasti predtúch, predvídania budúcnosti prinesie nejeden zaujímavý objav.

Sú ešte mnohé javy nám nepochopiteľné. Nevynášajme nad nimi - povedané Sibylinými slovami - „rozsudky smrti". Zostáva tu však odkaz kráľovnej zo Sáby. Otvárame Sibylu s otázkou, čo kedysi ľudia čítali, čomu verili a podľa čoho sa riadili.

A čo si odnesie z týchto časom zaprášených slov súčasník? Len víziu technického pokroku, ktorý Sibyla vyjadruje slovami: „Ľudstvo vytvorí rôzne prístroje, o ktorých sa do dnešného dňa nikomu nesnívalo. Záhadné skrinky, z ktorých budú zvuky vychádzať. Ľudia budú jazdiť na zemi, pod zemou i vo vzduchu."? Alebo predpoveď príchodu Mesiáša, teda potvrdenie biblického učenia?

Azda dôležitejšie je iné. Nabádanie k mravnej dokonalosti, harmónii, k zachovaniu najvyšších ľudských hodnôt a princípov. Myšlienky, ktoré znejú veľmi súčasne: ,,Každý jednotlivec i národ ubráni svoje právo len poctivou prácou, spravodlivosťou a usilovnosťou." - „Milujte preto všetko, čo rastie, milujte všetko, čokoľvek okolo seba vidíte, lebo tým milujete predovšetkým seba." - „Raz stratené ľudské svedomie sa nedá nahradiť. Za peniaze ho nekúpiš, zlatom nevyvážiš."

Čo Sibyla predpovedala? (Úryvky z knihy Sibyla, deväť kníh kráľovnej Juhu)

Zapísané je: Ľudia v Európe vždy po skončení vojny o novej vojne budú vravieť. Národy v týchto krajinách žijúce budú pripravovať budúce vojny. A hovoriť budú svojmu malému dieťaťu: Vojna musí byť!

Dnes Európanov nepoznáme, ale naši potomkovia ich budú poznať. Zem táto je zemou veľmi studenou a mrazivou, a preto bez lásky. Tam slnko málo prichádza. Kde mierny vánok od mora nevnikne, tam je vždy chlad. A to nielen v tele, ale v dušiach, v srdciach tohto ľudu.

V dnešných časoch naši muži obchod svoj vykonávajú tak, že za svoje peniaze dostanú to, čo kúpili. Ale prídu časy, keď sa kupectvo úplne zvrhne na lupičstvo tak, že obchodník nebude dbať na svoju česť, ani na svojich priateľov. Nemôže mať každý človek všetko, čo na svoj život bude potrebovať. Musí sa obrátiť aj na druhých. Rozumie sa, že nikto zadarmo pracovať nemôže, ani obchodník. Ak je to jeho živnosť, potom musí byť niečím živý. Ale Hospodin povedal: "V potu tváre budeš chlieb svoj dorábať." Keď musí ťažko pracovať roľník, ktorý každý klas krvou svojou pokropí, a keď musí pracovať ťažko služobník u svojho pána, potom si ťažko na svoj chlieb musí zarábať aj obchodník. Ale v tých časoch vidím obchodníkov zlých, nečestných, ktorí svoje neúmerné zisky budú zakrývať, postavia paláce prepychové pre svoj obchod, aby na mámenie a klamanie ľudí slúžili. V týchto domoch budú veľké okná. Za nimi rôzne lákavé veci, pre ktoré ľud k obchodníkovi pôjde. Za mnohým oknom bude húkať sova, aby upozornila na majetok dočasného pána svojho. Tieto domy určené na obchodovanie budú zhotovené zo skla a drahého kamenia. Ale načo rozširovať sa ďalej o podvodoch a obchodníkoch, ktorí budú v tých časoch? Každý rozumne zmýšľajúci človek na prvý pohľad musí vidieť, že za zlatom ozdobeným oblokom nemusí byť zlaté srdce obchodníkovo.

Ceny domov a pozemkov budú vysoké. Pracujúci človek nebude môcť nadobudnúť žiaden majetok. Pozemky a domy budú len v rukách veľkých pánov.

V tých časoch v rokoch 1200 po narodení Mesiáša títo noví kňazi nebudú musieť už podstúpiť potupnú smrť na popravisku, lebo ich náuku všetci plne ocenia a ľudstvo ju bude podporovať. Ale táto zložka ľudstva, keď nadobudne slávu a moc, prestane plniť to, na čo sa podujala. Tak bude aj s kňazmi v tých časoch: ich sláva a moc nebies sa bude dotýkať. Ich múdrosť preskočí múdrosť všetkých prorokov, ktorí pred nimi na tejto zemi boli.

A koniec sveta? Deň súdny? To neviem presne povedať, kedy sa tak stane, ale vidím, že vtedy zostúpi archanjel a povstane proti diablovi a jeho potomkom. Uvrhne ho do pekelnej priepasti, ako to urobil na počiatku sveta. Svätý Peter, apoštol Pána, bol prvý na stolci Mesiášovom a posledný bude Peter Rímsky.

Kráľ Šalamún, odlož toto moje proroctvo, a keď roky prejdú, za mnoho sto rokov ľudia poznajú, že Sibyla, kráľovná zo Sáby, pravé proroctvo ti dala.

<>

Nad morálnym posolstvom sa zamýšľajme - či už Sibyle veríme, alebo nie.

Dnes na svete je veľa ľudí, ktorí hovoria, že pád dvojičiek v USA, ktoré zasiahli lietadlá v septembri roku 2001, nepožehnal teroristický útok, ale čosi celkom iné (azda odniekadiaľ z "vnútra"). Dúfam, že aj ten najmenej inteligentný človek musí pochopiť, že budova World Trade Center 7 (WTC7), ktorá nebola ničím VEĽKÝM zasiahnutá, nemohla v dôsledku susediacich dvojičiek len tak spadnúť a tobôž už nie celkom (trosky ju mohli poškodiť, ale nie celú premeniť na prach). Do pozornosti čitateľom rád uvediem video z youtube, kde sa zrútenie WTC7 prirovnáva ku kontrolovanej (priemyselné búranie pomocou výbušnín) demolícii, a zároveň ďalšie video, kde dánsky vedec Niels Harrit v televízii rozpráva, že tím vedcov našiel v zbytkoch trosiek (nano)termit, čo je vojenský výbušný materiál (ktorý výborne taví oceľ). Ak sú budovy v takýchto prípadoch zasiahnuté troskami, väčšinou sa naklonia, ako vidieť na veže v Pise. Priemyselné odstraňovanie budov však spôsobí, že tie sa celé premenia na prach, ako vidieť aj na videu. Budova 7 bola tretím mrakodrapom, ktorý sa "zrútil", a zákonom kráčajúcim proti fyzike sa venujú aj tieto stránky o WTC7. Budovy NIKDY takto spontánne nepadajú! Ale nechápte to tak, že týmto niekoho obviňujem - určite nie. Jediné, čo chcú skupiny ľudí zmýšľajúce takto, je dosiahnuť pravdivé prešetrenie týchto udalostí. Možno odmietnete, keď niekto moralizuje, ale ak chceme mať lepší svet, treba vidieť i to, kam Sibyla svojimi slovami mieri. Na týchto stránkach sú zase obrázky diabla, ako sa zjavuje pri páde dvojičiek. A z nej som sa dostal na ďalšiu zaujímavú stránku o dávnovekých proroctvách, o Apokalypse podľa Pavla atď., kde som našiel aj Sibylu z Prahy. Na stránke sú k dispozícii aj sybilské veštby - celá kniha (99 strán) z roku 1899 - ide skutočne o jedinečnú stránku, kde je zbierka mnohých a mnohých proroctiev.

Piate znamenie: Lož bude pravdou. Vtedy nespozná krajan krajana a bude si myslieť, že je cudzozemcom, lebo vedz, kráľ Šalamún, že v tom čase budú ľudia nosiť rôzne kroje vymyslené samým diablom. A tak ako u panstva, tak aj u prostého ľudu bude sa jeden nad druhého vyvyšovať, každý sa bude cítiť viac ako ten druhý a vrchnosti sa nepostavia proti tomuto zlu, lebo samy budú toho príčinou.

Sibyla Šalamúnovi vraví: Počuj, kráľ kráľov! Hospodin miloval človeka, lebo už v prvých dňoch ho na obraz svoj stvoril, ale potrestal ho, keď sa mu protivil. I zľutoval sa Hospodin nad človekom a dal mu možnosť ďalej žiť. To, čo viedlo Hospodina k tomu, aby zabudol na všetko zlé spôsobené človekom, to, kráľ kráľov, bola láska.

Back