Orlie hniezdo, theomatika a severný vietor

(Pri kopírovaní prosím uviesť zdroj.)

Opäť prichádzame do nacistického temna, hoci opakovane musím zdôrazniť, že ani prinajmenšom nemám nijaké sympatie k nacizmu. Nacistický okultizmus však vidieť ako pospájané kábliky tajomstva, v ktorých ako elektrina prúdi záujem Hitlera (a Nemcov) o legendárnu krajinu, ako bola Hyperborea, čo vidieť aj v ich heraldike a symbolike. Orol, znak Nemecka, je jedným z najstarších v Európe vôbec a dodnes symbolom Nemecka. Preto aj Hitlerovo hniezdo nesie názov Orla. Chodí sem tisíce návštevníkov každý deň, pretože také niečo vidieť je zážitok. Keď sa dobre pozriete na obrázok vľavo, musíte si všimnúť, že Hitler mal fúzy v tvare orla (pozostávajú z troch častí - z tela v strede a dvoch častí akoby krídiel na oboch stranách), čo som sa nedozvedel od nijakého historika, ale zistil som to až priamou návštevou dokumentačného centra (múzea) v Obersalzburgu.

Orlie hniezdo alebo Kehlsteinhaus po nemecky bola neskutočne náročná stavba realizovaná ako čajovňa a bezprecedentná vysokohorská vyhliadka pre Adolfa Hitlera na hore Kehlstein vo výške 1834 metrov nad morom nad mestečkom Berchtesgaden v Bavorsku. Túto stavbu dostal Adolf Hitler ako dar k svojim päťdesiatym narodeninám. Špeciálne upravené autobusy idú z Obersalzbergu serpentínami až do výšky viac ako 800 metrov. Obersalzberg je hornatá vyvýšenina nad Berchtesgadenom, niečo asi ako Koliba nad Bratislavou, kde mali najvyšší hitlerovskí pohlavári svoje rezidencie a bunkre.

Prekrásne bavorské mestečko Berchtesgaden leží iba niekoľko kilometrov pod Obersalzbergom a od Salzburgu je vzdialené iba 45 minút jazdy autom. Okrem Orlieho hniezda mal Hitler pri Berghofe (názov jeho rezidencie) ešte ďalšiu čajovňu - Mooslahnerkopf.

Keď sa zo špeciálneho autobusu na ceste na Kehlsteinhaus pozriete z okna, uvidíte priepasť a s istotou budete vedieť, že keď autobus dostane šmyk, je to pád niekoľko sto metrov dole a istá smrť. Autobusy majú preto špeciálne upravené prevodovky, turisti nemôžu stáť a autobusy samozrejme nepremávajú v zime. Od doby sprístupnenia tu však nebola ani jedna nehoda.

Po absolvovaní vyše 800 metrovej výšky vrátane tunelov nasleduje vstup do 124 metrov dlhého tunela a potom do mosadzného výťahu, ktorý prechádza skalou tiež do výšky 124 metrov. Všetko beží na nacistických technológiách - motor i telefón je ten istý ako z čias druhej svetovej vojny. 41 sekúnd hore výťahom vo mne vyvolalo trochu strach, ale na vrchole je nádherný výhľad - vidieť alpský masív Untersberg, potom Watzmann, druhý (alebo tretí?) najvyšší vrch Nemecka (2713 m), ale aj Salzburg a jazero Königsee, ktoré je hlboké až 200 metrov a obklopené skalami alpských masívov.

Dokumentačné centrum (múzeum nacistickej histórie) bolo vybudované a sprístupnené až po roku 1995, keď Američania odovzdali Obersalzberg do správy bavorskej vlády (Nemecku). Dovtedy Obersalzberg slúžil ako rekreačná oblasť pre americké vojská, ktoré okupovali Nemecko po víťazstve v druhej svetovej vojne. Orlie hniezdo však Američania odovzdali Bavorsku oveľa skôr (rok 1960).

Berghof, Hitlerova rezidencia, bolo miesto v Obersalzbergu, ktoré navštívil aj Tiso, pretože Hitler tu strávil väčšinu svojho času a tento kraj si zamiloval. Veľa ľudí ho považuje za najkrajšie miesto na našej planéte.

Zaujímavé je, že Hitler vo svojom monológu z 2.2.1942 nazval Berghof slovom "Gralsburg", čo naznačuje spojenie s grálom a templármi. Hovorí sa aj, že tesne pred kapituláciou Nemecka bol v Berchtesgadene zvláštny pohyb konvojov SS, ktoré vyrazili do Zillertalských Álp (pohorie na hranici Rakúska a Talianska), kde niekde vysoko nad priepasťou na ceste k ľadovcu Schleigeiss na úpätí hory Hochfeiler (3,510 m) pochovali krabice, ktoré sa nikdy nenašli a o ktorých niektorí ezoterickí autori píšu, že práve tu sa nachádza svätý grál.

Dokumentačné centrum v Obersalzbergu stojí na základoch domu Martina Bormanna, ktorý postavil Orlie hniezdo. Pod ním sú bunkre a keď si kúpite vstupenku do múzea, uvidíte ich.

Ani okolie Berchtesgadenu nie je skúpe na záhady, môžem spomenúť napríklad Untersberg, horský masív Álp medzi Berchtesgadenom a Salzburgom, kde je viac jaskýň a veľa legiend o podzemných ľuďoch i trpaslíkoch. Údajne tu templári postavili tajný chrám svojej bohyni Isais a vraj sa tu stretávali aj členovia tajnej spoločnosti DHvSS (Die Herren vom Schwarzen Stein - Muži čierneho kameňa, čo jednoznačne smeruje ku grálu).

Na horskom masíve Untersberg vraj miznú ľudia a tu je napríklad jedna z mnohých správ z nemeckých novín.

Z Orlieho hniezda je na Untersberg prekrásny výhľad, pretože Hitler bol týmto alpským masívom posadnutý a z hniezda sa naň vždy pozeral ďalekohľadom. Existujú správy ľudí, ktorí v blízkosti tohto masívu zažili čosi podobné ako v Bermudskom trojuholníku - keď sa vrátili z hory, na hodinkách mali úplne iný čas.

Ďalšou zaujímavosťou Berchtesgadenu je magnetická anomália, ktorá sa, uvádza nemecká stránka www.alpenfestung.com/untersberg.htm, podobá intenzite, akú namerali v oblasti Mt. Shasta (hora v USA, pod ktorou sa údajne ukrýva podzemné mesto Telos).

Autor Jim Marrs vo svojej knihe "Sesterstvo ruže" (The Sisterhood
Of The Rose) hovorí, že Orlie hniezdo bolo postavené na základe poznatkov tajných spoločností a jeho pozície nie sú náhodné. Zo 124 metrov dlhého tunela a 124 metrov dlhej cesty výťahom skalou na vrch Kehlstein vzniká dojem, že číslo 124 naozaj nie je náhodné. Dostali sme sa k theomatike, čo je veda, ktorá sa snaží vedecky dokázať "čísla Božej matematiky". Aj keď pravda nacisti mali so svojimi skutkami ďaleko k Bohu, ich mnohé okultné praktiky ostali doposiaľ neodhalené. Theomatika sa zaoberá číselným výkladom nielen biblie a je postavená na skutočnosti, že každé písmeno gréckej (i hebrejskej) abecedy má svoje číslo. 124 je číslo Edenu.

A prečo biblia, Eden a Starý zákon? Nuž, nacistický okultizmus vychádzal práve z myšlienky, že Eden (ktorý nacistickí ideológovia umiestnili niekde na sever) bol prvou pozemskou záhradou tzv. árijskej rasy, z ktorej vzišiel prvý proto-germánsky kmeň - Teutóni. Verili i tomu, že Tretia ríša bude trvať tisíc rokov (čo sa tiež akosi podobá biblickým veršom o tisícročnom kráľovstve).

Na obrázku vyššie vidieť theomatickú mapku pre grécke písmená (existuje aj hebrejská). Rovnako aj našu abecedu môžeme očíslovať: a (1), b (2), c (3) atď. Nový zákon, ktorý bol napísaný v gréčtine, v súčinnosti s touto mapkou vyjavuje pre niektoré (podobné) biblické pojmy fantastické zhody, čo rovnako platí i o hebrejskej theomatickej mapke. Slovo Boh a jemu podobné (božstvo, nebesia) sú najbližšie iba k číslu 13 a jeho násobkom.

Biblia často používa čísla, napríklad v Starom zákone Boh hovorí Nóachovi (1. kniha Mojžišova, verš 15): "A spravíš ho na takýto spôsob: tristo lakťov bude dĺžka korábu, päťdesiat lakťov jeho šírka a tridsať lakťov jeho výška." V Novom zákone sa zase vo verši 11 v Evanjeliu podľa sv. Jána píše: "Tu vyšiel Šimon Peter a vytiahol sieť na zem, plnú velikých rýb, sto päťdesiattri."

Zaujímavé je, že v theomatických výsledkoch všetko, čo súvisí s rybami, je tiež postavené na čísle 153.

Tieto číselné zhody s podobnými pojmami (nie inými) nemôžu byť náhodné, preto je možné, že o čomsi podobnom mohli uvažovať okultisti či alchymisti už veľmi dávno a tak sa tieto vedomosti dostali aj do tajných spoločností, aké boli napríklad aj v Nemecku pred druhou svetovou vojnou.

Back