Hermetika v súčasnosti
Keďže sú aj menej chápaví ľudia - alebo aj takí, ktorí trpia fóbiami a aj xenofóbiou (proti čomu chcú bojovať) - treba opäť povedať, že tieto stránky nemajú nič spoločné s nijakou ideológiou a teda ani nacizmom a predstavujú iba úvahu o tom, ako sa rôzne staroveké symboly dostali do súčasnej doby. Existuje aj katolícky rád nemeckých rytierov (lat. Ordo Teutonicus) - spojitosti s nacistami, aj keď sa tiež opierajú o výraz Teutonicus, treba vidieť čisto iba v historickom konštatovaní. Ježiš povedal to, čo si aj ja ako autor tohto textu myslím - nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.
Hermetizmus (alebo Hermetika) bola tajná okultná náuka a tu sa iba autor snaží o hľadanie spojitosti s úvahou, že neskoršie tajné skupiny sa mohli, hoci pod inými menami, opierať o hermetizmus.
Kráľov vždy ovládali kňazi počnúc faraónmi; hermetika bola pred alchýmiou, alchýmia pred slobodomurárstvom; veda okultných javov vychádza zo slnka - je to explózia Svetla.
Hermetika
Hermetika je dávnoveký súbor okultných náuk a obsahuje koncept dvoch sĺnk, ktorý prešiel aj do alchýmie. Pod termínom "okultný" myslíme "ukrytý zraku", dnes často nahrádzaný výrazom "ezoterika". Alchýmia, i keď v mnohých ohľadoch šarlatánstvo, bola okrem fyzikálnej i spirituálna cesta, pomocou ktorej chceli zasvätení nájsť tzv. Kameň mudrcov. Úspech v práci sa označoval výrazom "čierne slnko" - Sol Niger, čo je alchymistický termín v tzv. Opus Magnum označujúci "dokonalú prácu". Hermes Trismegistos, ktorému je pripisované autorstvo rôznych starých spisov o hermetike, bol Egypťan.
Čierne slnko
Zjavenie Jána, 6:12, "A keď otvoril šiestu pečať, videl som: nastalo veľké zemetrasenie, slnko sčernelo ako srstená vrecovina..."
Tento symbol bol už v starovekej Číne pred viac ako tritisíc
rokmi pred Kristom - nefritový kotúč,
ktorý sa našiel pri archeologických vykopávkach v hroboch čínskej
vyššej vrstvy. Je to disk s kruhovým výrezom v strede, ako vidieť na obrázku. Kruhový
výrez s najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje čierňavu slnka pri
jeho zatmení. Tomuto symbolu sa tešil aj egyptský
boh Ra - v hieroglyfickom písme kruh s bodkou v strede
predstavuje boha Ra (egyptského boha slnka). Čierňava
v strede môže znamenať "oko Boha".
Čierne slnko je zároveň aj symbol Indiánov a nachádza sa vo
viacerých kultúrach. Je to dôsledok veľkej tajomnosti zatmenia
slnka a očakávaní veľkých zmien? Používali ho aj nacisti. Prečo?
Prima Matra a Vril
Prima Matra je takisto dávnoveký termín. Hmota počas mnohých miliárd rokov údajne menila svoju podstatu a Prima Matra je esencia hmoty na samom jej počiatku, teda vzniku.
Vril je tajná energia, v mystických vodách samozrejme známa tiež pod rôznymi menami - Duch Svätý, Kameň mudrcov, Mana, Prana, Chi, Kundalini, Ilu či Orgone atď. Konkrétne názov Vril pochádza od pozoruhodnej osoby. Edward Bulwer-Lytton bol dramatik, básnik a aj politik (1803-1873). Napísal knihu - tiež akúsi utópiu trochu na štýl Nová Atlantída (Francis Bacon), ale tá jeho sa volá The Coming Race (Prichádzajúca rasa), kde opisuje veľmi vyspelú rasu v podzemí, kde sa náhodou dostal spolu s priateľom pri prieskume bane. Kniha je písaná tak presvedčivo, že ju mnohí čitatelia začali považovať za pravdivú výpoveď. Kniha sa stala aj základom tajných spoločností.
Nacistická organizácia SS zároveň mohla v sebe obsahovať druhú, teda utajenú zložku (organizáciu v organizácii), čo naznačuje skratka výrazu čierneho slnka v nemčine - Schwartze Sonne (SS) totiž ako symbol nacisti naozaj používali (dva blesky v tvare S v strede čierneho kruhu).
Veľmi silným médiom jednej takejto tajnej spoločnosti bola Maria Orsitsch alebo Orsič (keďže ide o chorvátske meno, Nemci si ho prispôsobili) a prvýkrát o nej napísali autori Bergier a Pauwels v knihe "Aufbruch ins dritte Jahrtausend: von der Zukunft der phantastischen Vernunft". Spoločnosť bola čisto ženská a Maria mala údajne kontakty s mimozemšťanmi.
Popri Vril spoločnosti existovala aj DHvSS (muži čierneho kameňa), ktorej vznik údajne siaha až do obdobia pôsobenia templárov. Ich centrálnou vierou bolo čosi ako grál - magický čierny kameň.
Vril sa oživil a v súčasnosti existuje v podobe skupiny Causa
Nostra. Čitateľ, ak vie nemecky, sa dozvie viac na stránke http://www.causa-nostra.com/,
kde sa možno dočítať aj o nemeckom admirálovi, ktorý sa podieľal na
vytvorení protinacisticej opozície. Wilhelm Canaris bol šéfom
Abwehru, nemeckej tajnej spravodajskej služby, ktorý stál aj
za atentátmi na Hitlera. Canaris zároveň zachraňoval Židov.
Nemci ho koncom
vojny popravili. Canaris mohol vedieť o mnohých ďalších
tajných aktivitách Tretej ríše.
Isais/Isaie
Tajomná bohyňa tajných skupín v Nemecku - dnes, ale i počas a pred druhou svetovou vojnou. Informácie o nej sú nepostačujúce (pretože ide o "tajné božstvo"), hoci môžeme vidieť nejaké súvislosti s jej pôvodom z Asýrie. Isais sa veľmi podobá egyptskej bohyni Isis (v slovenčine Eset). Okolo roku 1220 (zdroj: http://thuletempel.org/) ju vraj importovali do Európy templári z Orientu a tak sa v Európe sformovala skupina DHvSS, ktorej "grálom" bol "Ilu". Na niektorých stránkach v Nemecku (aj napriek tomu, že na nich vidieť rovnaké znaky, aké používala Tretia ríša), sa píše: "Zaoberáme sa hlavne duchovnou podstatou, nie politikou. Sme kresťania a usilujeme sa o dosiahnutie sedem kvalít Ducha svätého - je to láska, milosť, prívetivosť, odpúšťanie, pravda, spravodlivosť a sebaobeta. Naša viera jasne hovorí - všetci sme si rovní. Udalosti Tretej ríše sú nekompatibilné s Ilu.
Bežní ľudia s predsudkami, ktorými ich programuje spoločnosť (do čiernobieleho videnia), okamžite vidia spojenie "nacistických znakov" s Treťou ríšou. Je to ich problém, že si nedokážu všimnúť, že tie znaky nie sú "nacistické" - boli tu už dávno podobne ako nefritový kotúč, len ich niekto zneužil podobne ako nôž, ktorý použije človek so zlým úmyslom. Ale je aj dobrý (krájanie chleba). Rovnako to platí o kríži - aj o tom kresťanskom.
Svätý Grál
Je to tanier či disk pravdepodobne vytesaný z kameňa (čierneho?), z ktorého pil Ježiš a ktorý má podľa kresťanskej mytológie zázračnú moc (ako Ilu). Najstaršia zmienka o Svätom Gráli pochádza z obdobia okolo rokov 1180-1191, ktorej autorom bol Chrétien de Troyes.
Na niektorých stránkach sa píše, že "neobjavili sme ani najmenšie stopy po vyznavačoch hermetizmu" - je to samozrejme naivné tvrdenie, pretože hľadať stopy skupín, ktoré sú utajené, je čosi podobné ako pokúšať sa vstúpiť do podsvetia (nielen zločincov). Iba v nedávnej minulosti to bol napr. Fulcanelli, o ktorom píšu zase vyššie menovaní autori - Bergier a Pauwels v knihe Jitro kouzelníku.
Čím väčšie tajomstvo sa človek dozvie, tým viac je vťahovaný do jeho hĺbky a tým ďalej od záujmov a problémov tohto sveta.