Bön - náboženstvo Tibetu
Výskum Tibetu zameraný na čas pred budhizmom je ešte len v plienkach. Pozostáva z troch častí - výskum textov, potom je to etnografia a archeológia. Čo sa týka textov, je ich relatívne dosť (napríklad viac pôvodných textov, ako majú Slovania). Môžeme sem zaradiť aj tzv. gsol-kha, čo sú nápisy na chválu domorodých božstiev, ale aj staroveké tibetské texty ako Epos kráľa Gesara, v ktorom sa spomína kráľovstvo gLing. Gesar bol bojovníkom s nadprirodzenými schopnosťami a zároveň vládcom gLingu. Informácie ďalej možno čerpať aj z historických pokladníc etnickej skupiny Mönpa, ktorá sa nachádza v severovýchodnej Indii (v štáte Arunáčalpradéš) a i v Číne - v západnom Tibete, kde možno nájsť staroveké ruiny náležiace histórii tejto skupiny.
Bön,
ale aj Bonpo či Bon-po,
je pôvodné náboženstvo Tibetu,
ktoré tam bolo pred budhizmom
a ktoré i dodnes pretrváva napríklad v Nepále v oblasti Dolpo
(a pravdaže aj v Tibete), ktorá je úplne odrezaná od sveta niekoľko
mesiacov v roku kvôli snehu a ktorá hraničí s Tibetom. Oblasť Dolpo
sa považuje za poslednú časť sveta,
kde sa zachovala kryštálovo čistá, teda pôvodná
predbudhistická tibetská kultúra.
Toto náboženstvo (Bön) je zmesou šamanizmu a magických rituálov. Bön
má svojich lámov, svoje učenie a hľadá si cestu i do Európy či USA
a pravdaže sa upevňuje i v Tibete či Nepále. 
Za zakladateľa Bonpo sa považuje Tonpa Shenrab mibo, ktorý sa narodil západne od dnešného Tibetu v kráľovstve Zhang Zhung. V tej dobe dnešný Tibet i Dolpo boli súčasťou kráľovstva Zhang Zhung.
Kedysi veľmi dávno boli traja bratia. Učenie Bön študovali v nebi. Keď ho dokončili, navštívili Shenlha Odkara (boha súcitu) a spýtali sa ho, ako by mohli pomôcť ľuďom. Shenlha Odkar im odporučil, aby pôsobili ako ich sprievodcovia. Radu poslúchli a najstarší brat Dagpa dokonal svoje dielo v minulom (prvom) veku. Druhý brat, Tonpa Shenrab, sa stal učiteľom a sprievodcom sveta, aký poznáme dnes. Dnešný bonizmus sa opiera o učenie druhého brata. Najmladší brat Šepa má ešte len prísť a pravdaže, ako očakávajú všetky náboženstvá (príchod Krista, islamského Mahdiho, Pahanu - bieleho brata Indiánov z kmeňa Hopi, či hinduistického Kalkiho), vytvorí nový - lepší svet.
Podľa učenia bonizmu druhý brat prišiel
doprevádzať ľudí už pred 18,000 rokmi
- Tonpa Shenrab začal svoje učenie
šíriť zo západnej Ázie (zo Šambaly)
a na jednej ceste navštívil i Tibet. Zachovali sa písomnosti, ktoré
toto dosvedčujú.
Budhisti i hinduisti veria, že Šambala, dávnoveké osvietené kráľovstvo, existovalo aj fyzicky - niektoré názory tvrdia, že v indickom štáte Himáčalpradéš, ktorý hraničí s Kašmírom a západným Tibetom. Tonpa Shenrab teda do Tibetu prišiel zo Šambaly, ale svoje učenie priniesol i do Číny a Indie. Olmo Lungring v bonizme je oblasť, ktorú možno stotožniť so Šambalou. Tibetológovia však jej dávne fyzické ložisko nevedia presne určiť. V tibetskom budhizme je Šambala (Šangri-La) tiež známa pod týmto istým menom (Olmo Lungring).
Prívrženci Bonpo tvrdia, že ich učiteľ, osvietený Majster na rovnakej úrovni ako Budha, pôsobil už v dobách pred 18,000 rokmi. V jazyku Bonpo sa Šambala nazýva Tagzig Olmo Lung Ring. Prívrženci Bonpo tvrdia, že ich Majster Tonpa Shenrab mibo (píše sa aj Tönpa Shenrab Miwoche) mal veľký vplyv na rozvoj hinduizmu, čo dokazuje aj fakt, že svätá hora Kailáš (Kailasa), centrum Zhang Zhung, je najposvätnejšou horou hinduizmu - centrom najzvrchovanejšieho hinduistického Boha Šivu (a zároveň Jeho družky Parvati).
Náboženské centrá Zhang Zhung sa nazývajú sad mkhar a podľa ústnych výpovedí obyvatelia dávneho kráľovstva Zhang Zhung budovali podporné body pre svoje náboženstvo v jaskyniach (a pri nich) na vrchoch. Pozostatky týchto stavieb možno nájsť v oblasti Gyer-ru mtsho v provincii dPal-mgon. Tzv. "sväté dvojičky" boli v tomto kráľovstve hory s neďalekým jazerom - napríklad Kailáš a jazero Manasarovar. Ďalšie "sväté dvojičky" môžu byť v oblasti Byang Thang. Velebenie "bohov hôr" bolo tejto kultúre vlastné ako Slovanom velebenie Perúna.
V predbudhistickej kultúre Tibetu boli štyria
najdôležitejší bohovia hôr - yar-lha-sham-po
v centrálnom Tibete, gnyan-chen-thang-lha
v oblasti Byang-thang na severe, sku-lha-ri-rgya
na juhu a vod-de-gung-rgyal.
Síce sa Bön na budhizmus podobá, je to čosi iné. Prívrženci Bonpo chodia na rozdiel od budhistov okolo objektov, ktoré uctievajú (napríklad okolo hory Kailáš atď.), vždy iba v smere proti hodinovým ručičkám.
Náboženstvo pozostáva z "deviatich
ciest Bonpo", ktoré sa v pôvodnom jazyku nazývajú
thegpa
gu. Verí na karmu,
prevteľovanie, dodržiavanie morálnych
zásad a modlitbami a rituálmi sa privolávajú
Bohovia. Medzi Bohov napríklad patrí Yum
Chen Sherab Chamma (Milujúca Matka
veľkej múdrosti), ktorá je spoločníčkou Boha absolútneho
súcitu - Shenlha Odkara. Khung
Mar alebo červený Garuda
je zlostnou manifestáciou Boha podobne ako Kálí
a patrí medzi najdôležitejších Bohov Bonpo.
Bonpo pozostáva z troch základných vetiev - 1) predhistorická podoba Bön dnes zachovaná v oblasti Dolpo a v niektorých častiach Tibetu, 2) Yungdrung Bön - dharma hákového kríža a 3) moderná forma Bonpo, ktorá prevzala časť svojho učenia z budhizmu a ktorá je v súčasnosti považovaná za ďalšiu školu tibetského budhizmu. Práve o tej predhistorickej tradícii Bön (označenej číslom 1 vyššie) platí tvrdenie, že je šamanistická, ale Yungdrung Bön je už učenie a náboženstvo zároveň.
Tonpa
Shenrab asi naozaj priniesol svoje vedomostné poklady zo
Šambaly do oblasti juhozápadnej
Číny a potom ešte ďalej - do Tibetu (na
obrázku vľavo je svätá hora Kailáš v Tibete).
Deväť ciest alebo deväť
hákových krížov, ktoré predstavujú deväť ciest bonizmu,
sú:
1) Chašen thegpa -
cesta šenu pre získanie schopností
vedieť predpovedať čas budúci; slovko "šen" je dávnoveký
výraz pre označenie boha, ducha atď.
2) Nangšen thegpa -
cesta šenu viditeľnej manifestácie, ktorá smeruje k znalostiam
o Bohoch, ale i démonoch.
3) Trulšen thegpa - šen
pre rozvíjanie magickej sily, pomocou ktorej sa zbavíme negatívnych
energií.
4) Sišen thegpa - šen
existencie; zaoberá sa tým, čo nás čaká po smrti a aké sú cesty, ktoré
vedú k spáse.
5) Genyen thegpa - je učenie
o cnosti.
6) Drangsong thegpa - obsahuje
mníšske disciplíny.
7) Akar thegpa - vyššie
tantry.
8) Ješen thegpa - cesta
prvotného šenu.
9) Lame thegpa - cesta k najväčšej
dokonalosti.
Bonizmus má dva systémy - lho-gter
(južný poklad) a Gozhi dzonga.
V bonizme zobrazenia hákových krížov vždy smerujú doľava, čo je pravidlo, ktoré dnes v hinduizme (či budhizme) neplatí - na rôznych miestach v Indii uvidíte hákové kríže smerujúce doprava, ale aj doľava. V bonizme niet výnimky.
Bonpo má tiež svojich "Budhov" - nie budhistických (preto v úvodzovkách), ale tých, ktorí prišli ako (osvietení) učitelia bonizmu, napríklad Tapi Hritsa a samozrejme aj vyššie menovaný zakladateľ.
Kultúra Zhang Zhung,
Shang Shung alebo Xang
Xung siahala do Tibetu až z oblasti východnej Perzie a
Kašmíru (ale aj z oblastí ako Ladak, Baltisan, Himáčalpradéš v Indii).
Hlavným mestom Zhang Zhung bolo
Kyunglung -
mesto strieborného
Garudu. Garuda
je mytologický vták (na obrázku s kruhom vyššie), ktorý je zakorenený
v hinduizme i budhizme. 
Vetva pôvodného jazyka Zhang Zhung sa doposiaľ používa v indickom štáte Himáčalpradéš v okrese Kinnaur. Jazykom hovorí asi 2000 ľudí. Tento jazyk (z tibetskej skupiny jazykov) sa nazýva Kinnauri (alebo aj Kanauri).
Budhizmus sa dostal do Tibetu z Indie okolo 7. storočia po Kristovi. Na stránkach Yeru Bon Center sa píše, že budhizmus začal Bön utláčať - ničili ich texty a posvätné miesta a prívrženci Bön sa dostali do veľkej nemilosti - buď museli konvertovať alebo zomrieť, hoci mohli z Tibetu i úplne odísť. Toto zároveň vysvetľuje, že takmer vôbec nič neznamená, že sa niekto rozhodne pre kresťanstvo alebo budhizmus. Na jednej budhistickej stránke som videl krásny text: "Ak chceš byť budhistom, nemysli na to, že sa ním chceš stať, ale na to, aby si bol najlepší v tom, čo si sa rozhodol robiť." Toto platí pravdaže rovnako pre kresťanstvo a aj iné náboženstvá a zároveň to ukazuje cestu k spáse všetkým - byť zlým budhistom je rovnaké ako nebyť žiadnym budhistom (alebo kresťanom). A medzi dobrým kresťanom a dobrým budhistom (či prívržencom bonizmu) potom nie je žiadny rozdiel.
Hovorí sa, že Šambala existovala niekde v Kašmíre, vraj v blízkosti údolia Hunza. Existenciu tohto náboženstva v dávnovekom Kašmíre (alebo v jeho blízkosti) potvrdzuje aj výskyt jazyka, ktorým hovoria v okrese Kinnaur v indickom štáte Himáčal pradéš. Je to jediný jazyk, ktorý sa podobá jazyku kultúry Zhang Zhung.
Ligmincha, posledný kráľ Zhang Zhung, bol zavraždený na príkaz tibetského (budhistického) kráľa v 9. storočí nášho letopočtu a kráľovstvo Zhang Zhung bolo vojenskou silou prinútené sa pripojiť k Tibeťanom. Vraždenie mal na svedomí tibetský kráľ Trisong Detsen. Na nemilé prekvapenie tohto vraha považujú v tibetskom budhizme za jedného z troch kráľov dharmy (chosgyal).
Na počesť posledného kráľa Zhang Zhung bol založený aj inštitút s jeho menom (Ligmincha).
