The operating system for freedom

Informačná stránka o operačnom systéme FreeBSD

Novinka: MaheshaBSD je nová LiveCD distribúcia FreeBSD od autora týchto stránok.

Tieto stránky - www.freebsd.nfo.sk - vznikli začiatkom druhej polovice deväťdesiatych rokov, kedy vody internetu boli u nás ešte dosť pusté. V celosvetovom Google sú medzi prvými určite aj kvôli ich veku. Niektoré informácie o systémoch BSD sa mi javia zaujímavé z historického pohľadu, pretože sa časom vytratia a už len ťažko sa o nich niečo dozviete. Pre historický pohľad sú tu preto ponechané. Ako autor týchto stránok totiž sledujem FreeBSD od verzie 2.2 (marec 1997).

Copyright (c) Juraj Sipos

Základný úvod do FreeBSD

Čo je FreeBSD?

Je veľa Unixov a FreeBSD je jedným z nich. FreeBSD je rozšírenie operačného systému BSD UNIX pôvodne určeného pre počítače "PC-kompatibilné", je vyvíjaný a udržiavaný veľmi koordinovaným členským týmom. Cieľom tejto stránky, okrem faktických informácií o FreeBSD, nie je iba vychváliť FreeBSD a tvrdiť, že je lepší než Linux, ale skôr zaujať triezvejší názor na Linux. Na obrázku vidieť, akú má BSD históriu.

Unix sa začal vyvíjať vo veľkej telekomunikačnej spoločnosti (AT&T) v USA v sedemdesiatych rokoch a táto obrovská spoločnosť mala toho času zákaz konkurovať na trhu s počítačmi. Z tohto dôvodu bola AT&T ochotná poskytnúť licenciu pre Unix vrátane zdrojových kódov za malý poplatok univerzitám, kde študenti a výskumníci mali dostatok času, aby kód vylepšovali.

Univerzity si navzájom vymieňali opravy kódu Unixu, ktorý však nebol dokonalý. Opravy (patches) koordinovala skupina Computer Science Research Group (CSRG) na univerzite v Berkeley (University of California) a tieto opravy dostali pomenovanie ako BSD Unix (Berkeley Software Distribution). Toto prebiehalo dosť dlho, pričom AT&T zároveň získavala opravený kód späť.

Viac o histórii FreeBSD

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa BSD kód otvára, hoci sa objavovali mraky v podobe právnych sporov ohľadne licencie. BSD 4.4-Lite2 ako "starý otec" všetkých BSD systémov, ktorý vyšiel z "úkrytu", v ktorom ho predtým videlo a mohlo ohmatať iba pár "vyvolencov", potreboval zo súčasného pohľadu ešte veľa práce. Právnici v Berkeley dokázali, že väčšina BSD kódu v podstate pozostávala z práce týchto opráv, či už od študentov alebo špičkových vývojárov, a že v podstate vôbec nešlo o pôvodný AT&T kód. Spoločnosť AT&T napokon musela zastaviť svoje právne aktivity a vydala vlastnú verziu Unixu - System V Unix. Skupina CSRG však pravdaže odstránila z BSD sporný kód, na ktorý si nárokovala firma AT&T zo svojho pohľadu oprávnene.

Hoci BSD má oveľa väčšiu históriu ako Linux, história projektu FreeBSD sa začala písať až začiatkom roku 1993, a to aj ako súčasť neoficiálnej opravy distribúcie 386/BSD. Prvá distribúcia FreeBSD 1.0 vyšla v decembri 1993; projekt FreeBSD vznikol len o niečo neskôr ako NetBSD a bol postavený na systéme 4.3 BSD-Lite s mnohými komponentmi aj zo systému 386/BSD. Po rôznych problémoch v roku 1996 vyšla úspešná distribúcia FreeBSD 2.1.5, ktorá sa presadila u poskytovateľov internetových služieb.

BSD, teda AT&T Unix, má počiatky v sedemdesiatych rokoch. Sponzorovala ho aj americká vojenská inštitúcia - DARPA/ARPA (organizácia sa niekoľkokrát premenovala z ARPA na DARPA a zase späť, preto je medzi slovami lomka). História je teda legendárna. Tento systém má špičkový sieťový kód.

Linux sa narodil začiatkom deväťdesiatych rokov, keď sa Fín Linus Torvalds začal venovať Minixu ako študent. Kód BSD prevzal Linux a aj Microsoft. Začiatkom deväťdesiatych rokov, ak by sme sa opreli o kritérium veľkosti, bol rozdiel medzi Linuxom (jadrom) a FreeBSD asi ako medzi myšou a slonom.

Čo dnes ukrýva termín BSD?

Niektorí ľudia kritizujú termín "BSD systémy", o ktorých je veľa mýtov. Jeden taký napríklad hovorí, že balíčky z OpenBSD nemožno inštalovať vo FreeBSD a že je neférové porovnávať vzájomnú nekompatibilitu balíčkov pri ich inštalácii v rôznych Linuxoch.

BSD je rodina operačných systémov, ktoré majú niečo spoločné - napríklad, že sa distribuujú v tzv. "základnom systéme" spolu s jadrom a systémovými utilitami. Niečo ako jeden BSD systém neexistuje, ale túto rodinu možno označiť termínom "BSD systémy".

Ďalšie BSD systémy a rozdiely (medzi nimi)

Medzi systémami BSD, ktorých je viac, sú menšie rozdiely. FreeBSD je asi najviac otvorený ako systém k nováčikom. Komunita OpenBSD zase skôr očakáva, že užívatelia majú už nejaké základné avantúry s Unixom za sebou; mali by to byť teda o niečo skúsenejší užívatelia. Komunita nemá nič proti novým užívateľom, ale nemajú prečo odpovedať na základné otázky, ako napríklad, ako OpenBSD inštalovať, alebo ako pripojiť linuxovský disk. V BSD Unixoch platí akési nepísané pravidlo, že ak sa stanete novým užívateľom, tímy vývojárov vás nebudú držať za ruku ako dieťa. Tu je lepšie vyhľadávať rôzne fóra, alebo sa orientovať na Linux a jeho komunitu, v ktorej sa človek tiež naučí o Unixe veľa a svojím spôsobom ho aj niekto podrží za ruku. Aj v OpenBSD vás určite niekto povedie, ale odozva asi nepríde priamo z www.openbsd.org, najskôr od niekoho z komunity.

BSD - kód má štyri nekomerčné platformy

1 - FreeBSD (www.freebsd.org) - distribúcia obsahuje najmä podporu pre počítače i386 (teda PC kompatibilné). Časom sa objavila podpora už aj pre iné platformy. Využitie: desktop, router, server, firewall...

2 - NetBSD (www.netbsd.org) - obsahuje podporu pre veľmi široké spektrum platforiem. Využitie: router, server, firewall... Udržiavanie toľkých platforiem je nesmierne náročné, preto sa objavujú názory, že to môže trochu uberať na kvalite.

3 - OpenBSD (www.openbsd.org) - distribúcia je na rozdiel od FreeBSD podobne ako NetBSD pre viac druhov procesorov a vychádza z NetBSD, vznikla teda ako posledná z týchto troch a je jednou z najvhodnejších distribúcií pre bezpečnosť. Pozri aj moje OpenBSD projekty.

4 - DragonFly BSD - (www.dragonflybsd.org) toto je vetva FreeBSD, ktorá má však už trochu iné jadro a i iný súborový systém (Hammer).

Ďalšie systémy ako PC-BSD atď. sa iba snažia o užívateľské (alebo iné) prispôsobenie a od svojho materského systému sa ničím podstatným nelíšia, preto sú uvedené v inej časti.

Existovala aj komerčná platforma BSD - BSD/OS, ktorá však zanikla.

O NetBSD podrobnejšie

Základný prehľad vlastností FreeBSD

Podľa skúseností môžem povedať, že zo všetkých horeuvedených typov BSD je FreeBSD najviac užívateľsky priateľský (user-friendly). FreeBSD bez problémov spustí linuxovské programy (napríklad WordPerfect), čo Linux nedokáže naopak. Toto tvrdenie sa niekomu môže javiť hlúpe, ale veď sme v Unixe - v Open Source a teda aj v myšlienkach podpory iných. FreeBSD toto robí ako vývojový tím, v Linuxe iba jednotlivci.

FreeBSD je rýchlejší a stabilnejší najmä pri väčšej záťaži - a hoci "linuxáci" na toto reagujú vzťahovačne, nič sa tým nemení na veci, pretože si to myslí mnoho IT profesionálov, ktorí zo spokojnosti z rokov deväťdesiatych vychádzali z BSD tej doby. Fakt je aj to, že Linux je zase užívateľsky jednoduchší, viac "sexy", čomu dopomohla aj väčšia komunita pracujúca na vývoji; v neposlednom rade aj veľká reklamná kampaň komerčných Linuxov (napríklad SuSE, Corel Linux, Red Hat Linux a pod.) spôsobila, že Linux je viac "na očiach".

FreeBSD sa používa na dvoch najväčších serveroch na svete. Beží na ňom napr. vyhľadávací server YAHOO a Walnut Creek CDROM; používa ho aj najväčšia vojenská špionážna organizácia na svete (NSA - National Security Agency).

Dnes sa veľa rozpráva o Linuxe. Aký je rozdiel medzi Linuxom a FreeBSD?

1) BSD: Systémy BSD vychádzajú zo skutočného Unixu (386/BSD).

2) Linux: Linux vychádza z nevyvinutého klonu Unixu (Minix), avšak v súčasnosti sa veľmi rozvinul.

Rozdiely môžeme potom rozkategorizovať takto:

1) BSD má inú licenciu, to znamená, že kód si môže po jeho úprave vývojár privlastniť; GPL licencia toto neumožňuje. GPL dáva väčšiu slobodu užívateľom, BSD licencia zase programátorom. Spoločnosť Apple takto prevzala FreeBSD pre svoj Mac OS X.

2) Jadro je pravdaže úplne iné.

3) Súborový systém je iný (ffs/ufs).

4) Delenie diskov - BSD si vytvorí vlastné oddiely v rámci disku, ktorý používa. Ak si fdiskom v Linuxe (i DOS) rozdelíte disk, každý program pre správu diskov (i vo Windows) bude toto rozdelenie vidieť - hda1, hda2, hda3 atď. Linux či DOS však bude pozerať na BSD disk iba ako na jeden, avšak v rámci BSD (FFS/UFS) môžete mať aj 10 oddielov. BSD systémy teda používajú dva termíny pre diskové oddiely - "partition" (vo vnútri FFS/UFS) a "slice" (oddiel disku, ktorý vidí bežný fdisk). Keďže je BSD takéhoto niečoho schopný, inštalácia do logických diskov nie je podporovaná.

5) Označenie zariadení je iné, napr.: /dev/ad0s3b ("s3", teda "slice 3", je ekvivalentom hda3 v Linuxe; "partícia", teda "b", má pomenovanie podľa abecedy) je oddiel disku vo FreeBSD - tretia primárna partícia - "s3" (v štvrtej [s4] môžete mať logický disk aj so súborovým systémom FAT32 atď.), avšak "b" (swap), "a" (/) a "e" (/tmp) sú ďalšie oddiely vo vnútri súborového systému FFS/UFS, ktoré utility (mimo BSD) pre správu s diskami nevidia (DOS/Linux fdisk, Partition Magic atď.).

Iné pomenovania oproti Linuxu majú aj CDROM zariadenia, sieťové či USB zariadenia. OpenBSD pre CDROM používa napr. zariadenie /dev/cd0a (vo FreeBSD je to /dev/acd0, samozrejme, iba v súvislosti s CDROM zariadením typu IDE na druhom IDE kanáli s priradením MASTER; pre SLAVE je už označenie iné).

6) BSD nepoužíva "runlevel" (inicializačné startup skripty) na štýl Unix System V ako Linux.

7) IT profesionáli pod pojmom "Linux" chápu predovšetkým iba jadro, hoci sa tento výraz ujal oveľa širšie (u bežných ľudí). BSD systémy sa distribuujú v základnom systéme (manuálové stránky, binárne súbory ako ifconfig, mount atď.); BSD, a pravdaže aj v profesionálnej IT terminológii, teda nie je "iba jadro". Na základný systém sa vzťahuje aj BSD licencia; "balíky" (packages) sú na rozdiel od "základného systému" pod licenciou autorov, ktorí ich vyvíjajú. Pod termínom "balíky" sa myslia rôzne programy (sú ich tisíce) ako Audacity, OpenOffice, AbiWord, Qemu atď., ktoré si kedykoľvek nainštalujete / deinštalujete a od ktorých nie je BSD systém vo svojej použiteľnosti závislý.

8) Jadro BSD systémov možno nastaviť do niekoľkých rovín, napr. aj do bezpečnostnej, kedy nie je možné v jadre (ani v súboroch) za behu nič meniť. "Kernel levels" predstavujú komplexnejšie úrovne jadra, a to vynikajúco prepracované.

Linux, presnejšie GPL, je kult. Pokiaľ neviete, kult je špecifický prístup k dosiahnutiu nejakého cieľa, len s tým rozdielom, že iným ľuďom neumožňuje kráčať inou cestou. Aby čitateľ pochopil, najlepší príklad sú modelingové agentúry, kde u dievčat je najväčší výskyt anorexie na svete. Anorexia je choroba, keď dievča v domnienke, že príde o prácu, začína chorobne chudnúť, až napokon zomrie (rovnako ako programátor bez zárobku). A skutočnosť je naozaj taká, že keď bude mať o 15 kg viac, tak s ňou modelingové agentúry rozviažu pracovný pomer.

Na Slovensku je asi 60 (ak nie viac) ľudí s menom, aké mám ja, a ešte viem o jednom človeku s rovnakým menom (Juraj Sipos), ktorý píše články o FreeBSD a ktorého sa mi nikdy nepodarilo nájsť. Jeden Juraj Sipos je vodák, druhý sa zaoberá amatérskym rádiom (OM2SA) a ďalej azda asi ani netreba menovať. Nejaký Juraj Sipos sa objavil na ROOT.CZ a začali ho tam napádať, čo sú kultové praktiky (agresivita, potreba ovládať druhých, neposlušných označiť za nepohodlných atď.).

Určite, každý normálny človek si radšej kúpi licenciu Windows, ak má na výber - buď počúvať o sebe, aký je debil aj s Linuxom v PC, alebo používať FreeBSD či Windows bez toho, že ho niekto bude urážať a nadávať mu do idiotov. V článku 1. v Deklarácii ľudských práv stojí: "Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Sú obdarení rozumom a svedomím a majú sa k sebe správať v duchu bratstva."

Sloboda je však, keď si zoberiete skript a prepíšete licenciu na akúkoľvek licenciu. Ak ju nemôžete prepísať, potom nie ste slobodný a ak vyslovíte iný názor, aký má ten najväčší GPL guru, potom ste "hovädo", ako si môžete prečítať na ROOT.CZ. Keď môže byť slobodný softvér, prečo nemôžu byť potraviny, knihy, alebo letenky "súdruhov", ktorí píšu takú reštriktívnu licenciu ako GPL? Vôbec nevadí, čo Stallman robí, ale vadí, že za "neslobodný" označuje softvér, ktorý je pod inou licenciou. A to je kult, pretože dievča s inou váhou (názorom, ktorý je v kultových praktikách vždy surovo potlačovaný) ako predpisuje modelingová agentúra príde o prácu.

Ľudia veria takýmto mýtom - nevedia ani čo je hacker, ani čo je sloboda. U nás bol prípad, kedy niekto vnikol do NBU iba tak, že uhádol jednoduché heslo, čo by dokázal aj sedemročný chlapec. Hacker je ten, kto používa hackerské techniky - keď si niekto sadne za obrazovku počítača a napíše heslo nbu123, to nie je hacker (pretože také jednoduché heslo uhádne hocikto). A keď niekto nevie, čo je sloboda, ľahko sa nechá vlákať do Stallmanizmu a nepozrie sa ani, čo sa o slobode píše v slovníkoch: NEBYŤ POD KONTROLOU.

BSD licencia, okrem užívateľov, dáva slobodu aj programátorom - môžu totiž zarobiť, pretože kód si zmenia a privlastnia (BSD licencia je naozaj taká). GPL je teda komunizmus (pamätáte na zákon "socialistické vlastníctvo" v ČSSR?) a kult. Je zavádzanie, ak niekto vyhlási, že Debian, Slackware (a pravdaže aj OpenBSD a FreeBSD) nie sú slobodné operačné systémy, ako sa píše tu. Niekto, teda akýsi "guru" alebo "súdruh", si urobil monopol na to, čo je sloboda (ani najmenej neútočím na Linux), len s tou chybičkou, že tlačí iných ľudí veriť tomu, čo hlásal súdruh Lenin. Na tejto stránke je ďalšie pokračovanie. Píše sa tam aj, že "slobodný softvér možno použiť na akýkoľvek účel - napríklad skript, ktorý prelicencuje GPL na inú licenciu" - to je sloboda.

FreeBSD ako organizácia (a teda aj OpenBSD a NetBSD) je podstatne viac koordinovanejšia ako tímy pracujúce na vývoji Linuxu (rozumej na vývoji jadra). FreeBSD či ostatné BSD deriváty Unixu sú vyvíjané komplexne ako základný systém, čo zaručuje vyššiu spoľahlivosť i kvalitu. .Jediná centrála FreeBSD je na www.freebsd.org

Na obrázku vidieť kód BSD (Windows 98, súbor winsock.dll), ktorý prevzal Microsoft (BSD licencia je iná ako GPL a umožňuje programátorom vziať si kód, zmeniť ho a si ho privlastniť).

Túto "maličkosť" samozrejme urobili aj ľudia okolo Linuxu, ktorého sieťový kód sa rovnako opiera o BSD, ktorý bol začiatkom rokov 1990 už prepracovaný a BSD teda Linuxu v prvom rade iba pomohol, čo nie je zhadzovanie, skôr naopak.

V novších verziách Windows názov BSD Socket API už nie je uvedený v súbore Winsock.dll, hoci IT profesionáli vedia, že kód BSD prešiel aj do verzií Windows W2K/XP/W3K/Vista/7. Keby však licencia BSD bola iná, nebol by to len Windows bez BSD kódu, ale aj Linux.

Či je Linux alebo BSD lepší, je nezmyselná otázka. Museli by sme najprv definovať, čo znamená "lepší". Pre každého je lepšie niečo iné a každý veľakrát usudzuje subjektívne. A pri naozaj exaktnom porovnávaní by sme museli porovnávať všetky aspekty:

1) užívateľský (aspekt) - desktop - pracovná stanica (dostupnosť najrôznejších programov, nekomplikované prehrávanie videa na YouTube a pod.); 2) server - tu sa názory rôznia; BSD má menšiu podporu hardvéru; firma potrebuje napr. nasadiť špeciálny radič pre veľa sériových portov a v Linuxe skôr nájde ovládače; názory IT profesionálov sú však veľmi priaznivo naklonené uprednostniť BSD pre prostredie s veľkou záťažou; 3) riadenie procesov - aj na takéto niečo sa využívajú počítače; 4) embedded riešenia a 5) konfigurácia - pre porovnávanie (rýchlosť, záťaž a pod.) by sme museli predovšetkým zohľadniť konfigurácie na oboch systémoch (BSD vs Linux) - predovšetkým počet bežiacich daemonov na oboch systémoch, najlepšie by bolo to porovnávať iba na dvoch úplne rovnakých počítačoch aj s identickými konfiguráciami (šifruje sa swap? - beží sieť? - aj firewall? - aký? - aký má Linux súborový systém? - xfs? - čo obsahuje jadro?).

Pokiaľ chce niekto porovnávať, tak musí vedieť, že Linux môže byť o chlp rýchlejší, ak nie podstatne, pri súborovom systéme XFS a so zredukovaným obsahom ovládačov v jadre ako naopak s ich väčším obsahom. To isté platí o FreeBSD. Pokiaľ niekto nezohľadní tieto fakty a porovnáva, môže iba vecne hovoriť o rozdieloch, ale pre tvrdenia "lepší" či "horší" sa musí chytiť iba jednej veci, a to napríklad súborového systému FFS a EXT2FS, kde FFS môže vyhrať, ale v prípade XFS už nie.

Vidieť teda, že v bode 1 Linux vyhráva a v bode 2 sa preferencia administrátorov (server) približuje k BSD.

Niektoré tvrdenia BSD komunity na adresu Linuxu, ale aj naopak, bývajú občas tvrdé - patria k nim aj vyhlásenia zakladateľa OpenBSD, o ktorom Torvalds povedal, že má "ťažkú povahu". Na druhej strane však FreeBSD, OpenBSD či NetBSD komunity by nikdy nemohli povedať, že ich systémy patria na desktop - a to z dôvodu, že za jedinečné grafické prostredia ako KDE či GNOME môžu predovšetkým ďakovať linuxovskej komunite. BSD iba prevzal kód týchto prostredí z Linuxu, odkiaľ sa dostal aj na iné platformy.

Jednodisketové distribúcie FreeBSD/OpenBSD/Linux na stiahnutie:

1FCD Linux (Audio CD) a 1FCDBSD (Audio CD a MP3) - Linux a BSD floppy pre prehrávanie hudby

OpenBSD Router na jednej diskete

OpenBSD MP3 prehrávač na jednej diskete

Podpora Adobe Flash vo FreeBSD

Začnem verziou 7.1, pretože v tejto prichádza podpora Adobe Flash (kvôli vynikajúcej emulácii Linuxu) a v systéme FreeBSD už možno robiť takmer všetko, čo aj v Linuxe či Windows.

Dnes bez technológie Flash nie je možné pozerať ani mnohé internetové stránky. Keďže Flash pod FreeBSD nie je pre nováčikov jednoduché rozbehnúť, tu si uvedieme kroky, ako aktivovať a používať plugin Flash vo FreeBSD 7.1. Platí to samozrejme aj pre FreeBSD 7.2 a vyššie verzie.

Hoci existujú aj iné Flash riešenia - napríklad Gnash, ktorý uspokojivo funguje aj v OpenBSD, tieto programy natívny Adobe Flash iba dobiehajú a určite majú budúcnosť, hoci v súčasnosti nemusia ešte každého plne uspokojovať.

Vo FreeBSD 7.1 je ľahké používať Adobe Flash v natívnom prostredí Firefox 3 pre FreeBSD a aj v Seamonkey pre FreeBSD, netreba teda sťahovať Firefox pre Linux, čo bolo doposiaľ riešením, hoci linuxovská emulácia musí byť aj tak aktivovaná.

Kroky pre používanie Adobe Flash vo FreeBSD 7.1 a 7.2 a vyšších verziách (nie pre staršie verzie FreeBSD):

Do súboru /etc/rc.conf (ak nemáte aktivovanú emuláciu pre Linux) treba zapísať: linux_enable="YES"

a do /etc/sysctl.conf zapísať: compat.linux.osrelease=2.6.16

alebo príkaz spúšťať cez nejaký skript: sysctl compat.linux.osrelease=2.6.16

Pridajte do súboru /etc/fstab: linproc /usr/compat/linux/proc linprocfs rw 0 0

Potom treba reštartovať systém. Ak sa vám nechce, zadajte:

mkdir -p /usr/compat/linux/proc

mount /usr/compat/linux/proc

/etc/rc.d/abi start

/etc/rc.d/sysctl start

Týmto sme nastavili linuxovskú emuláciu, ale musíme ešte inštalovať potrebné balíky pre používanie Adobe Flash:

cd /usr/ports/emulators/linux_base-f8 && make install clean

cd /usr/ports/www/linux-flashplugin9 && make install clean

cd /usr/ports/www/nspluginwrapper && make install clean

Vyššie uvedená inštalácia ide cez tzv. "ports", hoci je možné ju zrealizovať aj pomocou príkazu pkg_add:

pkg_add -r linux_base-f8

pkg_add -r linux-flashplugin9

pkg_add -r nspluginwrapper

Po úspešnej inštalácii balíčka nspluginwrapper budete musieť zadať: /usr/local/bin/nspluginwrapper -v -a -i aby sa aktivovali pluginy (vo Firefox, Seamonkey...). Samozrejme, že netreba hádam vysvetľovať, že rovnako všetko môžete aplikovať aj na verziu Flash10, ktorá je tiež v hierarchickej adresárovej štruktúre /usr/ports vo FreeBSD 8.0.

Po zadaní vyššie uvedeného príkazu (/usr/local/bin/nspluginwrapper -v -a -i) reštartujte Firefox 3 a do jeho okna (kde uvádzate http adresy) napíšte: about:plugins

Na obrázku vyššie vidieť prehrávanie videa (Miles Davis) na Youtube.com spolu s prehliadačom (cez proxy server), v ktorom na stránke youripis.org bol identifikovaný systém FreeBSD 7.1. Pokiaľ aj vy si chcete vypočuť geniálnu hudbu od Miles Davisa - Black Satin, tak si ju pozrite a zároveň otestujte váš Flash na youtube.

Po zadaní textu "about:plugins" by ste mali vidieť okno s aktívnymi pluginmi, kde by mal byť aj Shockwave Flash uvedený ako plugin (už aktívny vo Firefoxe, ale rovnako bude aktívny aj v prehliadači Seamonkey).

Všetky predchádzajúce verzie FreeBSD

Čo nového vo FreeBSD 9.0?

Systém FreeBSD 9.0 vyšiel 7. januára 2012. FreeBSD 9.0 má nový inštalátor. HPN-SSH (High Performance SSH), Gnome je vo verzii 2.32.1, KDE vo verzii 4.7.3.

Čo nového vo FreeBSD 8.x?

Táto verzia vyšla 23.2.2011 a obsahuje vylepšenú podporu pre Xen (amd64), nanovo je prepísaný ovládač miibus, vylepšené boli utility tftpd a tftp. Viac sa možno dozvedieť na domovskej stránke FreeBSD.

Čo nového vo FreeBSD 8.1?

Posledná verzia FreeBSD je 8.1. Vyšla v júli 2010. Novinky vo FreeBSD 8.1 sú: FreeBSD podporuje SMP na systémoch PowerPC G5; pridané boli niektoré ovládače, napríklad run(4) pre Ralink RT2700U/RT2800U/RT3000U USB 802.11agn; vylepšený bol subsystém firewallu ipfw;
sendmail je v novšej verzii (8.14.4), aj GNOME (2.28.2) a KDE (4.4.2).

Detailnejšie info je tu.

8.0

Najdôležitejšími novinkami verzie 8.0 z novembra 2009 sú: Lepšia podpora SMP; AMD64 a i386 emulácia pre Linux bola aktualizovaná na verziu 2.6.16 a implicitný port balíčkov je postavený na Linux Fedora 10 (emulators/linux_base-f10); bola vylepšená podpora pre USB zariadenia, vylepšená je i utilita usbconfig, súborový systém ZFS bol aktualizovaný na verziu 13. KDE prichádza vo verzii 4.3.1 a GNOME vo verzii 2.26.3.

Čo nového vo FreeBSD 7.x?

7.2

Systém FreeBSD 7.2 vyšiel v máji 2009 a medzi novinkami je podpora procesora Ultra SPARC III, vylepšený bol boot loader BTX, pridaný bol ovládač sdhci(4) (pre PCI zariadenia s triedou 8 a podtriedou 5 podľa špecifikácie SD Host Controller), vylepšené boli ďalšie sieťové ovládače ako ae(4), ath_hal(4), axe(4), bce(4), cxgb(4), fxp(4), igb(4), jme(4), msk(4), mxge(4), nfe(4), re(4), rl(4), sis(4) a txp(4). Pridaný bol daemon btpand(8) z NetBSD s podporou pre Bluetooth Network Access Point (NAP) a Group Ad-hoc Network (GN). KDE prešlo z verzie 3.5.10 na 4.2.2 a GNOME z verzie 2.22 na 2.26. Vylepšený bol aj jail. Sieťový súborový systém NFS podporuje novú premennú pre sysctl - vfs.nfs.prime_access_cache a FreeBSD UDF súborový systém podporuje fifo. Vylepšený bol aj daemon powerd.

7.1

Verzia FreeBSD 7.1 z januára 2009 (platí to samozrejme aj pre FreeBSD 7.2) má o čosi lepšiu linuxovskú emuláciu, novinkou je aj dostupnosť DVD ISO súboru; zmena v Boot Loaderi umožňuje, že FreeBSD spustíte (po inštalácii na USB) aj z USB zariadení; sieťové protokoly boli tiež rozšírené. Verzia 7.1 vyšla v januári 2009 a pravdaže vychytala chybičky z verzie 7.0, ale medzi novinky napríklad patrí dostupnosť ISO súborov pre DVD (čo v starších verziách nebolo), zmena v Boot Loaderi podporuje spustiť FreeBSD z USB.

7.0

Verzia 7.0 vyšla 27. februára 2008 s dramatickým urýchlením s ohľadom na databázové spracovávanie dát; okrem opráv prichádza aj podpora novšieho hardvéru - ovládače ako cardbus, pccard, pccb možno aktivovať ako moduly jadra, pridaný bol ovládač scc pre sériové rozhranie; aac podporuje Adaptec 2610SA SATA-RAID, do systému bolo inkorporovaných mnoho ďalších ovládačov. Do boot loadera bola pridaná novinka - voľba "-S", pomocou ktorej si užívateľ nastaví rýchlosť sériovej konzoly. Nechýba ani rozšírenie funkcií niekoľkých sieťových protokolov - GRE podporuje IPv6, if_bridge(4) podporuje RSTP (Rapid Spanning Tree Protocol), utility atrun a CRON podporujú PAM, mount získal podporu pre mqueuefs (message queue file system).

Kompilátor GCC je vo verzii 4.2.1, aktualizované sú aj iné súčasti základného systému ako BIND, OpenSSL, OpenBSD Packet Filter, Sendmail atď.

Čo nového vo FreeBSD 6.x?

6.4 (november 2008), 6.3 (január 2008), 6.2 (január 2007), 6.1 (máj 2006), 6.0 (november 2005)

Táto verzia (6.2) bola uvoľnená 15. januára 2007. Pridané boli ovládače, CLI (Command Line) nástroj pre OpenBSM audit (Sun's Basic Security Module), podpora linuxovského emulátora (sysfs), BIND je vo verzii 9.3.3, KDE 3.5.4, GNOME 2.16.1 atď. Od verzie 6.2 (v platforme i386) možno realizovať binárnu aktualizáciu na vyššie verzie FreeBSD pomocou utility freebsd-update. Aktualizovať možno aj pomocou zdrojových súborov a inštrukcie nájdete v súbore /usr/src/UPDATING

Čo nového vo FreeBSD 5.x?

5.4 (máj 2005), 5.3 (november 2004), 5.2.1 (február 2004), 5.2 (január 2004), 5.1 (jún 2003), 5.0 (január 2003)

Verzia 5.0 vyšla v januári 2003. Operačný systém FreeBSD/i386 5.0-RELEASE má podstatnejšie zmeny oproti verziám 4.x. Tu sa obmedzím iba na tie najpodstatnejšie.

Do jadra bola pridaná podpora pre Bluetooth.

Z OpenBSD bola prevzatá implementácia kryptografie pre kryptografický hardvér.

devfs, podpora pre automatické vybudovanie adresára /dev, bola podstatne prepracovaná a v jadre je implicitne nastavená. To znamená, že devfs netreba konfigurovať a užívateľ ho bude môcť využívať hneď.

Ovládač syscons podporuje funkciu vkladania textu pomocou Shift+Insert.

Pridaný bol ovládač ucom pre podporu USB modemov, sériových zariadení atď.

Veľmi veľké súbory swap (67 GB a väčšie) nespôsobia haváriu systému.

Významným spôsobom bola prepracovaná podpora SMP a kód bol prevzatý aj z BSD/OS 5.0.

Jadro a moduly sú umiestnené v adresári /boot/kernel (doposiaľ jadro bolo v koreňovom adresári tak, ako to má dnes napríklad OpenBSD).

ipfw pre firewalling bol prepracovaný.

Funkcia ovládača vn bola implementovaná do ovládača md (memory disk device) a jednotky md možno konfigurovať pomocou mdconfig.

Pridaná je podpora pre čítanie (read-only) UDF formátu a CD disky s týmto formátom pripojíme príkazom mount_udf. Na DVD-RAM s formátom FAT32 môžete bezproblémovo zapisovať dáta. Pripojíte ho: mount -t msdosfs /dev/acd0c /mnt a potom stačí použiť príkaz cp alebo Midnight Commander a kopírovať dáta ako na pevný disk. DVD-RAM médium môžete formátovať aj na EXT3 či UFS.

Multimediálna podpora - 3D akcelerácia; podporované sú video karty ako 3Dlabs Oxygen GMX 2000 (gammadrm), AGP Matrox G200/G400/G450/G550 (mgadrm), 3dfx Voodoo 3/4/5/Banshee (tdfxdrm), AGI ATI Rage 128 (r128drm) a AGP ATI Radeon (radeondrm).

Podpora pre ACPI.

burncd - (príkaz slúži na zapisovanie dát na CD/DVD médiá) podporuje mód DAO (Disk at Once) voľbou -d (v príkaze). burncd má ďalej schopnosť zapisovať vo formáte VCD/SVCD.

Príkaz chmod podporuje voľbu -h, ktorou možno zmeniť atribút symbolického odkazu.

fdisk sa už nepokúša hľadať zariadenie, ak žiadne nebolo uvedené.

isdn4bsd systém pre interné ISDN karty je vo verzii 1.0.2 a podporuje Q.931.

Distribúcie v dávnejšej minulosti

* 4.11 (január 2005), * 4.10 (máj 2004), * 4.9 (október 2003), * 4.8 (apríl 2003) - špičková verzia, z ktorej vznikol DragonFly BSD, * 4.7 (október 2002), * 4.6.2 (august 2002), * 4.6 (jún 2002), * 4.5 (január 2002), * 4.4 (september 2001), * 4.3 (apríl 2001), * 4.2 (november 2000), * 4.1.1 (september 2000), * 4.1 (júl 2000), * 4.0 (marec 2000), * 3.5 (jún 2000), * 3.4 (december 1999), * 3.3 (september 1999), * 3.2 (máj 1999), * 3.1 (február 1999), * 3.0 (október 1998), * 2.2.8 (december 1998), * 2.2.7 (júl 1998), * 2.2.6 (marec 1998), * 2.2.5 (október 1997), * 2.2.2 (máj 1997), * 2.2.1 (apríl 1997), * 2.2 (marec 1997), * 2.1.7 (február 1997), * 2.1.6 (december 1996), * 2.1.5 (júl 1996), * 2.1 (november 1995), * 2.0.5 (jún 1995), * 2.0 (november 1994), * 1.1.5.1 (júl 1994), * 1.1 (máj 1994), * 1.0 (november 1993).

Prečo teda viac ľudí používa Linux?

Ide o marketing, takže argument popularity neobstojí. Linux aj Sun prevzali zdrojové kódy BSD. Jeden z názorov, prečo sa Linuxu darí, patrí možno do konšpiračných teórií, ale radšej sa vyhnem hypotézam a poviem, čo tvrdí Theo de Raadt (zakladateľ OpenBSD). Ako naznačuje tento rozhovor s ním, filozofiou GPL je vytvoriť najväčšiu komunitu bezplatnej pracovnej sily na svete, pomocou ktorej si veľké spoločnosti (ktoré by si bez GPL licencie kód, ako tvrdia zástancovia "slobody", ukradli) robia úžasnú marketingovú kampaň, čo vidieť aj na takých "obchodných tigroch" ako Red Hat, Novell a ich obrovských zárobkoch. GPL sa podobá socialistickému zákonu v bývalej republike ČSSR - "porušenie GPL" vs "rozkrádanie majetku v socialistickom vlastníctve" asi netreba ani vysvetľovať - a ak má čitateľ iný názor, súhlasím, ale nech sa potom nehovorí o slobode. BSD licencia je slobodnejšia - netreba ani financovať právnikov (tam idú dotácie na "slobodný softvér"). Samozrejme, viem veľmi dobre, že M$ nemá ďaleko od fašizmu.

FreeBSD vytvorí veľmi stabilný internetovský i intranetovský server. Ponúka spoľahlivé sieťové služby, dokonca i pri najvyššej záťaži, a používa pamäť efektívnejšie tak, aby zabezpečil rýchlu odozvu pre stovky až tisíce súčasne bežiacich užívateľských procesov. FreeBSD je zdarma a dodáva sa s kompletnými zdrojovými kódmi. Keby ste ho chceli vyskúšať, získate ho tu:

ftp://ftp.at.FreeBSD.org/pub/FreeBSD/

ftp://ftp2.at.FreeBSD.org/pub/FreeBSD/

ftp://ftp.cz.FreeBSD.org/pub/FreeBSD/

ftp://ftp.sk.FreeBSD.org/pub/FreeBSD/

FreeBSD môžete nainštalovať z rôznych médií vrátane CD-ROM, DVD, diskiet, magnetickej pásky, disku so systémom MS-DOS; alebo keď máte sieťové pripojenie, tak aj cez internet.

Ako používať Windows aplikácie pod FreeBSD?

Pomocou Wine dnes zbehnete takmer všetky základné aplikácie Windows vo FreeBSD. Trochu zložitejšiu inštaláciu si uľahčíte tzv. Wine frontendmi (nadstavbami Wine). Jedným z nich je napríklad q4wine (zadarmo) a ďalší Bordeaux. O Bordeaux som napísal aj článok.

Ďalšie odrody FreeBSD a BSD

Poznámka: ClosedBSD a NetBoz projekty už nie sú aktuálne, ale možno ich ešte niekde na internete nájdete.

ClosedBSD - Firewall a NAT na jednom Live CD, systém veľmi ľahko konfigurovateľný.

NetBoz Firewall je systém, ktorý stojí na FreeBSD, ponúka maximálnu flexibilitu a ako FreeBSD Live CD ho netreba inštalovať.

mfsBSD

mfsBSD je maličké riešenie - bootovateľný ISO súbor, pomocou ktorého si vytvoríte minimálny systém FreeBSD v pamäti.

DragonFly

DragonFly je pokračovaním FreeBSD rady 4.x. Viac v článku na linuxexpres.cz.

WarBSD

WarBSD je FreeBSD 5.x systém určený pre wireless network audit. Je inšpirovaný systémom WarLinux a je prístupný k stiahnutiu ako ISO súbor a aj ako zdrojové súbory.

PicoBSD

Ide o disketovú distribúciu pre router (ethernet, dial-up) a tento maličký zázrak ponúka aj iné vymoženosti. PicoBSD poslúži aj ako demo disk či náhrada komerčnej alternatívy pre router atď. Projekt je však zastaralý a jeho dokumentačné stránky na www.freebsd.org boli odstránené (možno sa objavia?).

WiFiBSD

Systém WiFiBSD, ako už z názvu vyplýva, je určený pre WiFi technológie (wireless).

Eclipse/BSD

Eclipse/BSD bol vyvinutý vo výskumnom centre Information Sciences Research Center v Bell-Labs, Lucent Technologies. Aktuálna verzia je postavená na staršom jadre FreeBSD a je kompatibilná so systémom FreeBSD. Ide vlastne o patch súbor, ktorý upraví súbory zdrojového stromu FreeBSD.

Frenzy

Frenzy je Live CD FreeBSD systém z Ukrajiny.

MirOS

Systém MirOS vznikol v roku 2002, keď Theo De Raadt, zakladateľ OpenBSD, odmietol jeden port milovanému i nenávidenému človeku v komunite - Thorsten Glaser sa pustil do vlastného projektu. Systém sa líši od oficiálnej verzie OpenBSD tým, že je o niečo štíhlejší a niektoré utility / userland programy boli upravené.

PC-BSD

PC-BSD je operačný systém FreeBSD s grafickým inštalátorom, ktorého cieľom je urýchliť a zjednodušiť proces inštalácie; na domovskej stránke nájdete FAQ pre tento operačný systém. PC-BSD používa vlastný, resp. grafický systém pre správu balíkov a tie majú aj celkom inú príponu (*.pbi.gz).

DesktopBSD

DesktopBSD je o niečo starší ako PC-BSD a tieto dva systémy nie sú vzájomnými kópiami. DesktopBSD sa líši oproti FreeBSD pekným grafickým inštalačným prostredím a priateľskosťou aj s ohľadom na začiatočníkov. Žiaľ, projekt je dnes už mŕtvy.

Ďalšie...

FreeSBIE je Live CD FreeBSD systém, ktorý zbehne priamo z CD/DVD bez toho, že by potreboval pevný disk.

m0n0wall je projekt zameraný na komplexné firewall riešenie.

Anonym.OS je bezpečnostný OpenBSD Live CD systém, ktorý obsahuje TOR, Privoxy, ide teda o akýsi anonymizér na CD.

FreeBSD LiveCD je súbor nástrojov pre vytvorenie si vlastného Live CD a projekt pochádza z Brazílie.

pfSense je open source firewall, ktorý sa opiera o m0n0wall, ale má niečo iné: Packet Filter z OpenBSD.

Ging je Live distribúcia, ktorá sa opiera o Debian GNU/kFreeBSD, čo je Debian Linux, avšak s jadrom FreeBSD. Debian GNU/kFreeBSD musíte inštalovať na pevný disk a Ging je jeho Live CD odroda, ktorú nemusíte inštalovať.

CD Bootable OpenBSD Firewall je ďalšia distribúcia OpenBSD firewall Live CD.

Ďalšie BSD LiveCD nájdete na peknej stránke s Live CD distribúciami nielen pre BSD.

Existuje hádam už len zopár systémov (open source projekt Apple - Darwin - na báze FreeBSD) a niektoré disketové/mini distribúcie, ktoré nepovažujem za potrebné spomínať. Odporúčam pozrieť aj stránku s Live CD distribúciami BSD na Frozen Tech.

Lokalizácia FreeBSD

Ak máte väčší záujem o FreeBSD, tak vás určite zaujíma, či vo FreeBSD možno uplatniť lokalizáciu pre strednú a východnú Európu (diakritika). Odpoveď znie: "no problem"!

KDE i ostatní správcovia okien X (Window Managers alebo WM) budú diakritiku zobrazovať korektne. V grafických balíkoch ako KDE je jednoduché nastavenie - stačí vybrať klávesnicu z menu (Control Center), kde pridáte klávesnicovú mapu pre slovenčinu.

Aby sa zobrazovali mäkčene s veľkými písmenami pomocou tzv. mŕtvych kláves, do súboru /home/meno/.cshrc si zapíšte riadky:

setenv LANG sk_SK.ISO8859-2

setenv LC_CTYPE sk_SK.ISO8859-2

Riadky sú uvedené len ako príklad a možno s nimi experimentovať. Ak viete, o čo ide, nevytýkajte, že je tam aj ten druhý riadok, alebo že namiesto sk_SK.ISO8859-2 nie je uvedené kódovanie UTF. Každý má svoje preferencie a nech si podľa nich slobodne vyberie!

Xmodmap

Okrem štandardného riešenia ("setxkbmap sk") je aj druhý spôsob pre lokalizáciu, resp. pre úplné prispôsobenie si klávesnice podľa vašich predstáv. Ak máte zadefinovanú Xmodmap mapu pre klávesnicu a uloženú napríklad v domovskom adresári, spustite systém X Window, otvorte terminálové okno a zadajte tento príkaz: xmodmap ~/xmodmap čím načítate klávesnicovú mapu z domovského adresára. Klávesnicovú mapu pre slovenčinu si stiahnete tu:

mapa xmodmap pre slovenčinu

mapa xmodmap pre češtinu

Mapu prekopírujte do domovského adresára, napr. /root. Mapu pre češtinu načítate rovnako, len uvediete do príkazového riadku príkaz: xmodmap ~/xmodmap.cz

Mapu samozrejme aktivujete aj uvedením cesty k nej, teda napr. xmodmap /usr/home/john/xmodmap.cz. Potom v systéme X Window použijete kláves Scroll Lock na prepínanie medzi anglickou a českou/slovenskou klávesnicou. Ak chcete vedieť viac o lokalizácii či vytvorení vlastnej klávesnice pomocou klávesnicovej mapy xmodmap, naučte sa anglicky.

XKB ako metóda lokalizácie systému X Window sa už používa štandardne vo všetkých Unixoch, aj komerčných.

Unix is like Zen