|
|
|
|
Komentár o globalizácii, alebo niekoľko myšlienok o tomto svete, kde (ne)vládne anarchia
Tento článok naposledy aktualizovaný 16.5.2011. MaheshaBSD na stiahnutie - surfuj anonymne Príspevok je písaný všeobecne a hľadať chyby v "právnych vyjadreniach" vo vzťahu k jurisdikcii krajiny alebo iných myšlienkach navonok súvisiacich so Slovenskom je nesprávne. Sú tu síce aj myšlienky konkrétne súvisiace s touto krajinou, ale nie vždy a všade. Tento svet bol vždy rozdelený na otrokov a pánov, takže neverte tomu, že žijete v pravej demokracii - tá neexistuje. To, čo existuje, je iba snaha po demokracii. U nás má referendum iba odporúčací charakter a tam, kde je skutočná demokracia, hlas ľudu nemôže nikto odmietnuť. Nejaký študent tento článok niekde na internete zaradil do
"sociálnej patológie", tak mi napadlo sem zároveň
aj uviesť
odkaz na video, kde dánski vedci tvrdia, že našli v troskách
po páde dvojičiek v roku 2001 termit, čo je vojenský pyrotechnický
materiál. Zároveň sem uvádzam aj odkaz na československú
anarchistickú federáciu, kde sa čitateľ dozvie všeličo
zaujímavé z oblasti histórie anarchie. Svet riadia peniaze,
nachádzame sa v zakliatom svete moneykracie,
kde sa kapitál koncentruje do gigantických korporácií,
ktoré následne vnucujú ľuďom názory cez masmédiá, ktoré tieto
korporácie aj vlastnia; získavajú si osobné kontakty s politikmi,
ktorí robia zákony pre nich a pre im blízke finančné skupiny,
takže jednotlivec sa stráca - je pohltený, v horšom prípade
zničený. Prečo je Windows alebo centralizácia nestabilná? Windows používa centrálne registre pre nastavenia, do ktorých často zasiahnu vírusy i rôzne programy. Ak často inštalujete, systém jednoducho jedného dňa spadne a musíte ho preinštalovať, v lepšom prípade siahnete na poslednú zálohu. Pokiaľ systém precízne udržujete a nové programy inštalujete s nesmiernou opatrnosťou, Windows vydrží dlhšie. FreeBSD a Linux nepoužívajú centrálne registre pre aplikácie. Sú to systémy s decentralizovaným aplikačným nastavením. Ak teda aplikácia má narušené konfigurácie, v Unixe nepôjde iba ona, v systéme Windows sa naopak všetko zrúti. Aké sú vedľajšie účinky centralizácie? Sociálna patológia. Prečo je decentralizácia lepšia ako centralizácia? Podobne ako so systémom Windows, ústredný orgán má ako vírus tendenciu centralizovať rôzne, a teda aj osobné údaje občanov formou, ktorá príliš zasahuje do súkromia - pokúša sa získavať údaje, ktoré predtým nikto nepýtal (ani komunisti, dnes napr. pri vklade peňazí v akejkoľvek banke musíte predložiť občiansky preukaz). Čo ak vyhráte milióny v lotérii? Pri častých správach o policajtoch zapletených do zločinov údaje o vás z vašej banky určite uniknú a jedného dňa vás môže niekto začať atakovať - nebudú to zločinci v pravom zmysle slova, ale možno policajti... Nepočuli ste v správach, ako často unikajú citlivé dáta? Nie je lepšie potom takéto dáta vôbec nezhromažďovať? A prečo to štátni úradníci nemôžu pochopiť? Čo je anarchia? Naša história pozná viacero utopistických
myšlienok, resp. koncepcií pre spolunažívanie
spoločenstva ľudí - napr. Thomas
Campanella (kresťanstvo) ponúkol akúsi formu socialistickej
utópie v knihe Slnečný štát (1623), ale pravdaže tu
bol už dávno Ježiš, Krišna
či iné veľké osobnosti s ideami pre implementáciu spravodlivosti.
Ani Marx nebol ničím ojedinelým. Panuje zhoda, že tento svet je veľmi nespravodlivý a anarchisti za príčinu väčšieho zla okolo nás považujú práve existenciu štátu. Ak sa len pozrieme na to štatisticky - ak je sto štátnych úradníkov, možno 20 sa nechá skorumpovať. Ak je ich 1000, skorumpovateľných úradníkov bude 200 - čím ich bude viac, to druhé číslo bude iba narastať. Ak ich nebude, nebude korupcia. To je jasná a čistá logika. Prečo sú zákony štátu niekedy zlé? Zákony nie vždy
rozlišujú povahu činov - teda okolnosti, ale iba
činy. Ako príklad stačí názorne uviesť dopad niekoľkých zákonov,
pri ktorých, ak sa nerozlišuje ich povaha, sa nenapĺňa
ani človečenský a humánny odkaz piliera
spravodlivosti, ktorý je príčinou tvorby zákonov
(údajne pre lepšiu a spravodlivejšiu spoločnosť): 1)
Raz medializovaný prípad postavil istého človeka do čierneho
svetla (ako pytliaka), lebo odpratal srnku z koľajníc
po tom, ako ju prešiel vlak. Ak nerozlíšime povahu skutku,
nie je to v rozpore so zdravým rozumom?
2) U nás platí zákon,
že za fajčenie na zastávke autobusu/električky v meste môže
byť previnilec pokutovaný. Zákon však ani tu nerozlišuje okolnosti
- teda situáciu, keď na zastávke o desiatej večer niet ani
človeka (kedy cigaretový dym vlastne nikomu neškodí) a keď
je tam veľa ľudí. Príkladov by sme našli oveľa viac. 3)
Naposledy som si všimol mediálny krik o službe prvej pomoci,
keď vypadol
komunikačný systém (zlyhanie tiesňových liniek) a záchranná
služba odmietla poskytnúť pomoc, pretože tak stanovuje zákon.
Dôsledkom toho zomrel človek. Keby záchranári konali v rozpore
so zákonom, tak by ste tu
naopak čítali, že sa začalo trestné stíhanie pre porušenie
zákona. Je ťažké naučiť sa jazdiť bez značiek? Určite nie. Ako vidieť, štát sa veľmi nesnaží riešiť otázku SPRAVODLIVOSTI, ktorá by mu mala byť vlastná aj z dôvodov odvolávania sa na Boha v ústave alebo v ústavách (nehovoríme konkrétne o tom-ktorom štáte). Poslanci iba menia a tvoria zákony, ale vymožiteľnosť práva je veľmi slabá. Príliš veľa predpisov vlastne znehodnocuje prirodzené žitie. Čo ak si položíte otázku ako istý Holanďan, ktorý prišiel s projektom zrušiť dopravné značky, a budete si myslieť, že to pôjde? Ak si v menšej komunite dohodnete riadne pravidlá premávky, zistíte že to naozaj bude fungovať. Aj keď sa nepovažujem za žiadneho anarchistu, vidím jednoznačne, že myšlienka o "spolunažívaní na dohodách", teda anarchia, má svoje opodstatnenie. Keď môže fungovať projekt bez dopravných značiek v Holandsku teraz už v niekoľkých mestách vo vyspelej Európe, určite je možné nájsť cestu k lepšiemu spolunažívaniu aj bez papierových predpisov. Už veľmi dávno vznikali rôzne názory na spoločenský systém, ktoré sa zviditeľnili najmä v 19. storočí, isteže aj vďaka prechodu z agrárnej na industriálnu spoločnosť (podľa A. Tofflera) - v tomto kulminačnom bode sa, okrem mnohých iných skupín, zviditeľnili aj komunisti, anarchistickí komunisti, anarchisti. Rozdiel medzi anarchistickým komunizmom a komunizmom je, že s prívlastkom "anarchistický" chcú prívrženci budovať spoločnosť bez autorít, zatiaľ čo komunisti autoritárstvo potrebujú pre ovládanie. Hoci lepší svet "bez autorít" aj oni majú v programe, skôr však iba pre upútanie ľudí v rámci propagandy, nie pre jeho realizáciu. Rozdiel medzi anarchistickým komunizmom a anarchistami je ten, že anarchistickí komunisti chcú predovšetkým potlačiť rozdiely medzi bohatými a chudobnými, častokrát nespravodlivého charakteru, pričom anarchistom bez prívlastku "komunistický" ide v ideách o niečo menej v potlačovaní týchto rozdielov, dôraz predovšetkým kladú na potlačenie existencie štátu, ktorý považujú za príčinu nespravodlivosti a celospoločenského zla. Pod potlačovaním autorít sa v anarchistickom ponímaní nemyslí, že sa bude hanobiť vzdelanie človeka (hoci čosi podobné už prejavili komunisti v Kambodži) alebo jeho ozajstné kvality, ale predovšetkým tzv. "umelé kvality", ktoré ich nositelia získavajú vplyvom peňazí v sieti zárobkov, kde sa iní ľudia nedostanú, hoci by dokázali robiť to isté. Umelé autority sú napríklad aj naše "celebrity" - moderátori, zbohatlíci, niektorí herci (nie všetci), ktorí v lacných TV programoch berú priestor iným ľuďom, ktorí pre spoločnosť robia oveľa viac - lekári, ktorí zachraňujú ľudské životy, ale aj hasiči, čestní policajti, a určite by sme ešte nejakú skupinu našli. Celebrita je naopak človek, ktorý sa tvrdou prácou (nie protekciou, ktorá mu iba pomohla stať sa členom "reklamného TV klubu") vypracoval na samú špičku. Takýchto ľudí na našej planéte máme viac, ale vo vyššie uvedených "reklamných" médiách o takýchto nikdy nepočuť. Sú to napríklad virtuózi, ktorí sa dostali na samotnú špičku umenia v pohybe prstov v hre na nejaké nástroje. Nusrat Fateh Ali Khan z Pakistanu (islamský sufizmus, čo je smer ezoterického islamu) spieva tak, ako by na Slovensku nedokázal nikto. Ale sú aj iní umelci. A nielen tí. Skutočnou celebritou môže byť aj človek s veľkou charizmou ako dalajláma, ktorého si všade, kde tento príde, vážia. Autoritárstvo je preto zlé, lebo mu spoločnosť dovoľuje, aby sa do veľkej miery vymklo odbornosti, za ktorú sa autorita musí angažovať. Počujete napríklad v televízii (rozhlase, bulvári) rozprávať hercov na občianske témy, ku ktorým sa de facto môže vyjadriť ktokoľvek, i rómski spoluobčania - tých však nikde nepočujete hovoriť; alebo uvidíte sociológa meditovať na tému rozbitých pohárov, o čom môže rozprávať aj čašník. Poznám prípad chemickej inžinierky, ktorá robí v nadácii s deťmi a rešpektujem to, ale s tým rozdielom, že si myslím, že chemický inžinier má v práci k deťom tak ďaleko ako rómsky hudobník, ktorý takúto prácu nikdy nedostane (a pravdaže tisíce ďalších bielych bez vysokej školy). Názor je, že falošné autoritárstvo je ako rasizmus. Príklad falošného autoritárstva - Nikolaj Levašov je ruský fyzik, ktorý však záujmami presahuje fyziku a kráča aj do histórie či alternatívnej medicíny. Dozvedel som sa o ňom tak, že ma kontaktoval jeden predstaviteľ bieleho rasizmu, ktorý nechcel počuť nijakú inú pravdu okrem tej svojej. Poslal mi odkaz na Levašovovu knihu, kde autor podporuje myšlienku národného socializmu (ak sa chcete dozvedieť viac, pozrite si článok o Hyperboree) s tým, že sa snaží dokázať pôvod Rusov podobne ako Hitler pôvod Teutónov, t. j. že Rusi, resp. biela rasa pochádza z vyššieho genetického kódu (árijského), čo je rovnaký recept, aký mala hitlerovská rasistická ideológia. Existujú vraj Slovanské Védy, pričom autor sa vôbec nesnaží overiť ich dôveryhodnosť (ako napríklad získať desať podpisov od dôveryhodných profesorov akreditovaných univerzít, ktorí by potvrdili, že tieto Védy majú naozaj taký vek), ani zistiť, čo a kedy tam bolo podopisované neskôr, ale ako "autorita" (fyzik) dokazuje nadradenosť slovanskej, teda bielej rasy a kŕmi rasistických pravičiarov po celom svete. Mnohí indickí historici odmietajú teóriu invázie tzv. "árijskej rasy", pretože tu vzniká otázka, že ak by boli Árijci naozaj Rusi (presnejšie cudzinci), prečo potom Védy neobsahujú zmienky o posvätných severských mestách? Dokonca samotní indickí (a pravdaže aj ďalší, aj ruskí) vedci popierajú teóriu o "invázii Árijcov" zvonka (z oblasti mimo panindického priestoru). Vyššie menovaný pán sa stal autoritou vďaka tomu,
že je fyzik, táto spoločnosť mu však otvorila dvere, ale aj
mimo jeho odbornosť,
pretože nie je historik (plno iných ľudí vrátane mňa nijakú
knihu bez sponzorov nemôžu vydať). A každý logicky zmýšľajúci
človek musí pripustiť mnou uvedené fakty - prečo
Indovia oslavujú svätú horu Kailaš a nie sibírske pahorky?
Prečo sú sväté iba ich rieky (Ganga,
Saraswati atď.) a nie Volga, hoci pre moslimov v Indonézii
je to Mekka (všetci vieme, že moslimovia robili
výpady do Ázie)? A okrem toho prví
proponenti teórie o invázii Árijcov zvonka neboli
historici a ani archeológovia. Teóriu "árijského
vpádu do Indie" vymyslel Max Müller
(nemecký filológ, ktorý sa usadil v Anglicku), ktorého financovali
britskí kolonizátori,
aby odôvodnili svoju inváziu do Indie. Tento termín napáchal
veľa škôd, pretože ho využil nacizmus
a dodnes využívajú rasistickí extrémisti.
Tu vidieť, prečo falošné autoritárstvo nie je dobré, že
spoločnosť proti nemu (pretože štát je stále zaborený
iba do riešenia pseudo-problematických tém) nič nerobí
a národný
socializmus (fašizmus) jedného dňa bude v parlamente.
Čo potom? História sa zopakovala už nejedenkrát! Nebol porušený zákon, ale vybral som si protézu. "Nebol porušený zákon" je častá fráza politikov, ktorých kritizujú médiá, ak však politik, ktorý toto tvrdí, si vyberie protézu na návšteve na medzinárodnej úrovni (napríklad v blízkosti britskej kráľovnej), musí to byť jeho koniec podobne ako v prípade gruzínskeho prezidenta, ktorý rád "ujedá" svoju kravatu. Nebol však porušený zákon, tak koniec to v tomto prípade nie je, hoci v každom morálne vyspelom svete to koniec je. Prečo Američania naďalej podporujú gruzínskeho prezidenta a prečo by sa usilovali o okamžité odvolanie akéhokoľvek ministra USA, keby dostal chuť ochutnať si pred kamerou svoju kravatu? Pretože nepoužívajú rovnaký meter. Tabuľkové šablóny. Ľudia sa premenili na "tabuľky",
ktoré podľa šablón ako "nebol
porušený zákon" prestávajú chápať, že veci
môžu byť aj zlé, nemorálne, odsúdeniahodné
i napriek tomu, že neporušujú zákon. Že tomu tak naozaj
je, vidieť na gruzínskom
prezidentovi. Každá politická moc je diktatúra,
len s rozdielom, že táto (demokracia)
to o sebe nechce povedať. Čím
slabší štát, tým slabšia je jeho moc (diktatúra).
Čím silnejší štát, tým ťažšie možno presadiť iné myslenie
(vrátane tisícok občianskych aktivít) - napríklad nevoliť
politické strany, ale osobnosti. Ak sa môžete dostať do väzenia
za to, že ste odpratali srnku (pytliactvo) z koľajníc, keď
ju zrazil vlak, alebo za to, že vás štátne orgány začnú šikanovať
kvôli neplateniu poplatkov za TV a rozhlas (exekúcia, pokuty
atď.), pričom politikom či politickým stranám sa vlastne nikdy
nič nestane, ak štát prehrá dôležitú arbitráž či súd (veď
to aj tak zaplatia daňoví poplatníci), potom musíte
uznať, že je tu veľká ASYMETRIA - ŠTÁT
vyzerá akoby "ja môžem všetko" (imunita poslancov)
a občan má na krku jeho moc, teda pazúry
(zákon, policajtov, atď.). S poslaneckou imunitou súhlasím IBA DO TEJ MIERY, aby poslanca
nesúdili za to, čo povie v parlamente, alebo aby mu
polícia nemohla odoprieť právo hlasovať, čo sa napríklad
stalo s českou stranou tzv. "Sládkovcov", keď zatknutie
šéfa tejto skupiny spôsobilo, že Havel vyhral hlasovanie v
parlamente. Ak 20 rokov po revolúcii v roku 1989 povie poslanec
SNR v roku 2009: "veď prečo
by som mal fúkať, keď to nerobia ani chodci",
potom to s demokraciou (diktatúrou) na Slovensku naozaj nevyzerá
dobre. Čo je kontrola mysle a ako nás ovláda Veľký Brat?
V príspevku o kontrole
mysle a následne aj o globalizátorských médiách vidieť,
že v tomto svete prevláda v médiách hlavného prúdu (mainstream)
snaha o vymývanie mozgov - čím krvavejšie
správy, tým viac účinkujú reklamy "šťastných
a krásnych bábik". Kam smerujeme? Vidieť teda, že praktiky megakorporácií chcú zotročiť obyvateľstvo; veľké supermarkety si môžu dovoliť skladovať tisíce kusov nejakého tovaru, malý podnikateľ iba desiatky, supermarket tak môže znížiť cenu, malopredajca nemôže - zbankrotuje, alebo ho odkúpi niekto "väčší" (Big Brother?). Dopad správania sa megakorporácií postihuje aj ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, keďže najdôležitejší je ZISK, ZISK a IBA ZISK. Prezident USA napríklad povolil prieskum pre ťažbu ropy na istých miestach na Aljaške, kde to bolo doposiaľ zakázané; podobný príklad nájdeme aj na územiach indiánov Hopi v USA. Možno si niekto povie, že ropa je potrebná, ale na druhej strane zase treba vidieť, že v USA má jedna rodina najmenej dve autá (ak nie päť) a najväčšiu spotrebu jedného obyvateľa na svete. Súhlasím, že ropa je potrebná, ale rovnako aj program, ako riešiť situáciu, keď jej raz nebude, a ako úspornými mechanizmami tento čas oddialiť. V súčasnosti je už možný pohon z vodíka (voda), len lobbing korporácií je tak veľký, že o pohon tohto typu zatiaľ nemá nikto veľký záujem. Štát, ktorý by mal byť garantom čistoty životného prostredia, v tejto súvislosti vlastne nerobí vôbec nič. U nás mnohí v politike akosi ani nevedia, že prezident Bush nebol zo žiadneho svätuškárskeho rodu. Starý otec prezidenta Busha, senátor Prescott Bush, priamo podporoval nacistické Nemecko a jeho akcie (viedol spoločnosť BBH - Brown Brothers Harriman, ktorá slúžila ako americká základňa pre nemeckého priemyselníka Fritza Thyssena, ktorý financoval Hitlera v tridsiatych rokoch 20. storočia) zabavila americká vláda, píše guradian.co.uk. Anarchia je snaha (alebo úvaha) vystúpiť zo systému (štátu), ktorý nás cielene zotročuje a niektoré príklady takého zotročovania priblížime aj vyjadreniami známeho prognostika, ktorého predpovede sa, na rozdiel od mnohých iných (prognostikov), vždy vyplnili. V systéme musíte napríklad platiť, okrem daní, za tisíce vecí, aj za odvoz smetí, hoci neplatiť je už zložitejšie, systém totiž nedáva vždy možnosť vybrať si. U nás sa jedna rodina na východe rozhodla sama likvidovať odpad (čo je dosť ekologické), ale mesto jej nevyšlo v ústrety, hrozili im sankcie atď. Iný prípad môže byť snaha inak vyjsť zo systému - napríklad vyrábať si elektrinu, teplú vodu, používať vlastný stavebný materiál (azda ten najlacnejší z kameňov) atď. Príkladov určite nájdeme veľa, ale cieľom nie je ich všetky vymenovať, ale čitateľovi priblížiť, ako nás donucuje systém kráčať iba jedným smerom s tým, že keď sa rozhodneme ísť bokom, tak sme pokutovaní. Gerald Celente je známy predpovedač trendov, ktorý uviedol veľmi pekné myšlienky (celý príspevok nájdete tu), z ktorých niektoré vyberám (z rozhovoru o hospodárskej kríze): Celente:
Len aby som Vám dodal nejaké informácie o mojom pozadí. Začal
som svoju kariéru vo verejnej správe v meste Yonkers, New
York, po vyštudovaní vysokej školy v roku 1971. Bolo to pomerne
veľké mesto s 300.000 obyvateľmi, potom ma poslali do hlavného
mesta štátu New York, do Albany, kde som pôsobil ako asistent
sekretára senátu štátu New York. Vyznám sa preto vo vládnom
aparáte. Pracoval som aj pre Reagana a s inými ľuďmi vo vysokých
pozíciách. Existujú služby, ktoré sú esenciálne a ktoré by mali byť verejné ako hromadná doprava, energia, zásobovanie vodou. Tu zase vyčíňa svetová vláda, a ja nie som konšpiračný teoretik, ale každý vie, kam to všetko smeruje. Chcú všetko kontrolovať a ovládať nás centrálne. Ľudia by mali zistiť možnosti, ako
sa osamostatniť od systému. Produkovať vlastné potraviny a
generovať vlastnú elektrinu. To je to, o čom som hovoril predtým,
s novými technológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak
sa ľudia vzdialia od otcovského štátu a od koncernov. Už v
roku 1997 som publikoval knihu s názvom "Trends 2000",
ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálny systém
sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné
peniaze. Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu
vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka
riešenia? Čo najďalekosiahlejšia samostatnosť a decentralizácia
predstavuje budúcnosť (koniec rozhovoru). Nachádzame sa teda v systéme, kde sa buduje ovládanie ľudí, ktoré prebieha postupne a nenápadne, aby ľudia nekládli žiadny odpor. Ide o zavedenie najprv čipových univerzálnych občianskych (či zdravotných, vodičských) preukazov. Zavedené boli špeciálne kamery pre snímanie ŠPZ v množstvách miest pod zámienkou summitu NATO, dnes už bežne aj v mestskej hromadnej doprave. Zamyslite sa - sadnete si do električky a sníma vás kamera. Môžete vy vidieť, čo robia vaši "štátnici" vo svojom súkromí? Budovanie politického systému v SR po niekoľkých desiatkach rokov častokrát hýrivej a zbytočnej práce porevolučných politikov znamená ich naprosté NEPOCHOPENIE a ZLYHANIE. Politici sklamali na celej čiare, lebo riešia iba stranícke problémy, ktorým verejnosť často ani nerozumie. Čo je to anarchia? Anarchia - povedané poeticky - je práve stav, v ktorom žijeme - neporiadok a chaos. "Anarchia" v pravom zmysle slova však je myslenie, ktoré vidí štát ako "krásavicu", ktorá nechce, aby ľudia boli krajší, ale aby iba ONA bola krajšia - narcista, ktorý sa stále pozerá do zrkadla, ktorý miluje iba samého seba. Čím väčší štát a viac úradníkov, tým vyššia pravdepodobnosť skorumpovateľnosti. Vyššie je uvedený pekný príklad o úspešných projektoch v Európe s cieľom zrušiť dopravné značky v mestách a o čosi podobné sa usiluje aj ťažisko myslenia opierajúceho sa o idey bezpapierového života, teda "anarchie". Teoretická úvaha. Anarchia nie je rozbitie všetkého - ale anulovanie umelého autoritárstva a postavenie spoločenstva na dohodový základ (pravidlá s dohodami, za ich porušenie môžu byť sankcie). V každom prípade môžem súhlasiť s tvrdeniami odporcov, že to nie je možné. Osobne zastávam názor pre minimalizáciu štátneho aparátu. Tu je však problém ten, že štát vždy bude ako dieťa, ktoré bude iba rásť. Súhlasím teda aj s anarchistami, že aj keby bol štát minimalistický, je rovnako nerealizovateľné ho udržať v minimalistickom stave pre jeho rastový hormón. Riešiť sa to dá treťou stranou - kráľom, resp. monarchiou, alebo aj tým, že ľudia budú mať väčšiu moc, a to nielen pri voľbách raz za štyri roky, čo je zase úvaha o spochybňovaní systému, v akom v súčasnosti funguje zástupnosť moci. História anarchie. Treba vidieť rozdiel medzi anarchistickým hnutím, ktoré pozostáva z kadekoho, a filozofickými zakladateľmi/stúpencami anarchie. V 19. storočí boli obrovské majetkové rozdiely vo vyspelých krajinách, slávny komik Chaplin napr. pochádzal z nesmierne chudobnej rodiny. Vznikali rôzne filozofické prúdy ako utopisti, komunisti a objavili sa aj anarchisti. Dvaja hlavnými protagonistami myslenia formatívneho obdobia bol Francúz Pierre Proudhon a jeho ruský žiak v exile Michajl Bakunin. "Čo je majetok" - Proudhon odpovedá - "Krádež!" Anarchia má veľkú históriu - je to stav, v ktorom neexistuje štát, ale dohody postavené na istých základoch, kde sú rešpektované práva osôb - stav podobný dobe biblických subjektov, keď žil napr. Abrahám, Noe, ktorí sa nachádzali skôr v pospolitej spoločnosti, ktorá existovala aj stovky rokov neskôr a na mnohých územiach, ktoré si vlastne ukradli všetci protagonisti štátu - ale iba krvou a násilím. Vyvražďovanie Indiánov v Južnej i Severnej Amerike či austrálskych domorodcov, na ktorých poľovali (zabíjali ich ako dobytok), je vhodným príkladom. Ak sa teda pozrieme na históriu anarchie, v takej Austrálii existovala až do jej objavenia moreplavcom Cookom pekných pár stotisíc rokov, ak nie celý vek. A držitelia myšlienky štátu, ktorí tam prišli, privlastnili si ho, vlastne používajú donucovacie prostriedky na každého, kto s nimi nesúhlasí (cez megakorporácie, ktoré majú veľký finančný vplyv, oberajú domorodcov o časť rezervácií). S týmto samozrejme nemusí každý súhlasiť, ale anarchisti to tak vidia. Útlak Indiánov v Severnej Amerike je genocída, len s tým rozdielom, že sa akosi o tom nehovorí. Obsiahlejší text o útlaku Indiánov sa nachádza na stránkach Republiky Lakota, čo sú severoamerickí Indiáni, ktorí vyhlásili samostatnosť. Angažuje sa tu indiánsky aktivista Russel Means, ktorý hovorí (o "americkej revolúcii" proti Angličanom): "Je veľa propagandy o tom, prečo sa Spojené štáty americké odtrhli od Anglicka. Fakt je ten, že George Washington, jeden z najväčších vlastníkov pôdy spolu s otrokármi, sa odtrhol od Anglicka, aby sa nemuseli rešpektovať pôvodné zmluvy Anglicka s americkými Indiánmi na západe. USA sa odtrhli od Anglicka, aby mohli napadnúť západ (USA) a zobrať si pôdu." A čo si myslíte, že čo je fašizmus? Je to diktatúra buržoázie a nacizmus to isté, len s rasovou ideológiou (premiešanou nacionalizmom). Dočítal som sa tak v jednom starom a veľmi dobrom anglickom slovníku z roku 1955, ale zdá sa mi, ako keby pravú definíciu fašizmu chcel niekto utajiť, tak v slovníkoch častokrát nájdete pre výrazy "fašizmus" a "nacizmus" rovnaký obsah. Preto aj existujú tieto dva termíny, pretože oba označujú niečo iné. Možno povedať, že nacizmus je extrémnejšia forma fašizmu, ale obidve formy diktatúry predstavujú dva rôzne kamene a každý má inú váhu - ten nacistický je podstatne ťažší. To, čo sa začiatkom roka 2011 stalo v Egypte, nebolo nič iné, iba zvrhnutie fašistickej diktatúry Mubaraka, ale o tom vám žiaľ nikto nepovie, pretože by to nebolo propagandisticky vhodné pre veľmoc ako USA. Stačí vám iba pozrieť si niekde, koľko miliárd má Mubarak a jeho posluhovači na svojich účtoch a hneď pochopíte, čo je to buržoázia, najmä ak vyše 80% obyčajných ľudí tam žilo (a žije) zo sumy 20 dolárov na mesiac. A rovnako pochopíte aj, kde začína sociálna patológia a i to, že študent, ktorého som spomenul na začiatku, má vymytý mozog, keď tento článok zaradil do časti "sociálna patológia". Pozrite - veď aj USA má svoje hákové kríže. Ako sa píše aj na stránkach Československej anarchistickej federácie: "Staviame sa proti byrokratickému systému s centralizovanou mocou, ktorý je sociálne nespravodlivý a dlhodobo neudržateľný, bez ohľadu na to, či funguje v štátoch kapitalistických alebo tzv. socialistických. Odmietame zastupiteľský systém parlamentnej "demokracie", lebo ten sa stal, obzvlášť v ére globalizovaného kapitalizmu, len bábkou v rukách politicko-ekonomických záujmov." - vidieť, že tzv. "parlamentná demokracia", v ktorej má referendum iba "odporúčací charakter", nie je v skutočnosti demokracia (vláda ľudu), ale skôr latentná polofašistická diktatúra, pretože megakorporácie (buržoázia) parlament manipulujú a aj tak, skôr či neskôr, dosiahnu svoj cieľ. Na záver... Či už sa bavíme o počítačoch alebo nie, Richard Stallman - veľká osobnosť v oblasti open source, ktorý navštívil Bratislavu v roku 2004, v celom svojom prejave tu sa hlavne koncentroval práve na aspekt globalizácie s myšlienkou, že naozaj sú tu obrovské snahy o totálne kontrolovanie jednotlivca - hovorí, že policajné jednotky v Írsku napr. vysielajú provokatérov na rôzne pokojné demonštrácie, kde po vyprovokovaní bitky následne zasiahnu a zatvoria ľudí a tak ich diskreditujú. Ak teda náhodný návštevník týchto stránok by mal chuť sa trochu zorientovať v myslení inak orientovanej skupiny, ktorá nepatrí do "zakliateho sveta", niekoľko "teoretických" či "politických" slov o tom, čo je to FreeBSD, Linux, open source, Microsoft a globalizácia mu určite poskytne lepší vhľad do problematiky. Báseň od Jevtušenka, Domino fórum 2004, 37 (22.9-28.9.2004)
ATLANTÍDA - zaujímavý článok, ktorý mi vyšiel v časopise Historická revue
|
