TRANSLATION SERVICES/PREKLADY
 

I have a long practice in translation business; I translated some books, too, and the best utilization of my translating experience falls particularly within the area of psychology, marketing surveys (questionnaires), social sciences, computer technology, but I can also translate poetry, law, business documents, etc. in both directions (Slovak to English and vice versa).

Mám dlhotrvajúcu prekladateľskú prax, hlavné vyťaženie mojich prekladateľských zručností je oblasť psychológie, humanitných vied a počítačov, ale viem prekladať aj poéziu, právo, ezoteriku, obchodné dokumenty v oboch smeroch (zo slovenčiny do angličtiny a naopak).

e-mail:

NIEKOĽKO SLOV O TOM, AKO TO CHODÍ S PREKLADMI NA SLOVENSKU...
(Some words about how translating agencies work in Slovakia...The following info in Slovak describes some darker points of working with agencies when they do not always realize that translation business is a team work - every agency must keep its good name in team environment and maintain the following modus operandi: Translator > Vettor > Editor. The information in Slovak describes situations when translating agencies throw all burdens on a translator, which is a deplorable thing).  

Prekladať texty nie je jednoduché. Ak napr. poviete, „Austrália je najmladší kontinent“, protinožci už tomu nemusia vôbec rozumieť, lebo to nie je ani pravda. Austrália je jeden z najstarších kontinentov ako každý, ale bol objavený „nedávno“, čiže v historickom ponímaní. Aj keď tento výrok možno akceptovať, podobné nie celkom košer vyjadrenia sa objavujú často aj v médiách, čím chcem naznačiť, že preklad často odráža aj nedokonalosť vyjadrovania autora originálu.

Niektorí autori odflinkajú svoje výtvory a na prekladateľa zavesia celé bremeno aj s agentúrou. Ak poviem, „Na Sibír, nie obesiť,“ tak rovnaká veta má celkom iný význam, ako keď poviem „Na Sibír NIE, obesiť!“ – Ak teda mnohí, najmä jazykovo neznalí inžinieri a kadekto ešte, si dávajú prekladať nie celkom zrozumiteľne napísané texty, kde preukážu aj dokonalú neznalosť používania interpunkcie, prekladateľ sa vystavuje možnému riziku reklamácie, pretože v jeho práci sa odráža práve predmetná nepresnosť autora originálu, ktorý – ak napr. zabudne dať čiarku na správne miesto – zmetie prekladateľa, keďže podobných výrokov, kde zle umiestnenie čiarky mení celý význam, nájdeme dosť. A agentúry vám ani neumožnia so zákazníkom hovoriť, aspoň väčšinou nie...

Ďalší príklad nedokonalého vyjadrovania, ktorého je neúrekom, je napr. aj veta: "Vzťah  k vrstovníkom je menej otvorený a nezištný..." - tu nevieme, či je "menej nezištný" alebo iba "nezištný", čo je dosť podstatný rozdiel, keďže modifikátor ako "menej" sa používa často aj na ďalšie, teda druhé slovo a nie vždy sa píše "menej otvorený a menej nezištný". Na tejto vete príkladne vidieť, že ak sa prekladateľ pomýli, určite to nie je jeho chyba.

Prekladateľ potrebuje komunikovať so zákazníkom, ale mnohé agentúry zákazníkov pred prekladateľom ukrývajú, aby im ich "neukradli", môžu mať však aj iné dôvody. Ak má byť preklad urobený do 8.00 ráno a agentúra zatvára o 16:00, viete si predstaviť, čo môže robiť prekladateľ v situácii, keď dostane prácu o 15:50 so skratkami, ktoré nepozná, ktorá má byť odovzdaná ráno o 8:00.

Niekedy v roku 1998 ma oslovila jedna prekladateľská agentúra z Kalifornie a iba sa potvrdil môj názor. Agentúra totiž sa podpisuje pod preklady, ktoré odovzdáva zákazníkom za dosť vysoké ceny. A keďže má na prekladoch svoje MENO, musí oň dbať!!! Ale agentúra TU nevie vlastne častokrát nič zabezpečiť, iba dodanie prekladu. Správna agentúra totiž funguje ako vyššie uvedená agentúra v Kalifornii formou: PREKLADATEĽ > VETOR > EDITOR, čo v praxi znamená: Preklad je tímová práca: PREKLADATEĽ preloží text. Každá normálna agentúra musí rátať s istým percentom chybovosti (každé dobré vydavateľstvo má recenzenta). 2. VETOR teda synchronizuje originál s prekladom (porovnáva, či je všetko správne preložené a či nič nechýba) a EDITOR ujednotí terminológiu, prekontroluje pravopis a predovšetkým upraví štylistiku. Štylistika je kapitola sama o sebe, ktorá si vyžaduje nielen talent, ale aj znalosti/prax.
Preklad musí mať päť fáz:
1.       preklad textu (väčšinou surový)

2.       synchronizácia s originálom (súčasne prvá korektúra), vetovanie

3.       a) dôsledná korektúra, kde si prekladateľ/editor značí výrazy za účelom ich neskoršieho ujednotenia
           (napr. v textoch sa často vyskytuje  „Euro“, „EUR“, znak € (takto píšu naši "autori") –  všetko by sa
           malo ujednotiť, podobné je to aj s inými výrazmi) a robí aj štylistickú úpravu
      b) druhá dôsledná korektúra, ktorú možno vynechať podľa závažnosti termínu a obtiažnosti prekladu
 
4.      zjednocovanie výrazov, formy/typu/veľkosti písma atď., aby nebolo  napr. raz „agency contract“, potom
      „Agency Contract“ a napokon „AGENCY CONTRACT“     

5.       zalamovanie a finálne prezretie dokumentu tak, ako by vyzeral v printovej podobe (aby napr. nekončila
       strana s nadpisom).
U nás je ešte veľa autorov, ktorí si nevedia dôsledne pripraviť text. Čudujete sa? Nemôžete predsa očakávať od inžiniera, ktorý sa celý svoj život venuje hnojivám alebo strojom, aby ovládal interpunkciu alebo vyjadrovanie sa. A okrem toho, že agentúry zabezpečia prekladateľovi zákazníka, často už nevedia urobiť nič naviac. Ak sa prekladateľ dopustí chyby, vrhnú sa naňho ako dravci, pričom nie sú schopní ani posúdiť opodstatnenosť chýb – v najlepšej agentúre na Slovensku pri kontrolnom preklade mi škrtli slovo „program“ a nevšimli si, a ani nemali čas sa zaoberať skutočnosťou, že preklad bol robený v americkej angličtine, ktorá naopak od britskej zase slovo „programme“ nepoužíva, čo ma viac-menej diskvalifikovalo. Ďalej je tu ešte jedna vec – mnohé agentúry sa pýšia, že majú natívne anglicky hovoriacich (domorodcov) asistentov. Ale zamyslite sa! Príde niekto z USA či EU na Slovensko, kde sú tak malé platy, kto by sa dôkladne vyznal v právnickej terminológii, alebo kto by bol dokonca právnikom? To tu jeden zahraničný poradca mal pár hodinové zákazky pre ministerstvá za niekoľko desiatok tisíc korún, nebude predsa kvalifikovaný natívny Američan či Brit so špičkovým vzdelaním pracovať pre agentúru ako korektor, kde cena prekladu je 200 korún za stranu!

Okrem gramatiky, trochu literárnych zručností, treba mať aj vzdelanie - či už ako samouk alebo školské (škola totiž často vychováva aj analfabetov, preto aj ako samouk sa človek môže uplatniť). A aj prax. Je teda zrejmé, že na preklady tu na Slovensku robené sú určení najmä ľudia, ktorí sem prišli zo zahraničia ako tam nie veľmi uplatnené existencie, ktoré bez väčšieho vzdelania či hlbšieho samoštúdia ani nepoznajú mnohé odbornejšie anglické slová (napr. jeden Američan sa zarazil pri slove „pedagogue“) – okrem gramatiky nevedia nič. Aj keď je pravda, že sa častejšie hovorí „teacher“, slovo „pedagogue“ sa používa v odbornej terminológii. V ďalšej renomovanej agentúre svetového mena zase dali niečo prekladať a museli sme ich upozorniť na chybu, keďže preložili psychologický termín "poradenský" ako "advisory", čo je neprípustné, lebo psychológia pre psychologické (iné môže byť) poradenstvo používa iba termín „counseling“, ktorý je zase v americkej angličtine s jedným „l“ (counseling) a v britskej s dvoma „ll“ (counselling), čo uvádzam len preto, lebo tieto rozdiely často nepoznajú ani mnohí anglosasi.
Prekladatelia sa podchvíľou dopúšťajú chýb aj na základe „teroru“ zo strany zákazníka, ktorý je veľmi bežný, ako raz jeden na jedného nanútil, hovorím žartom, na jednu noc dvadsaťstranový preklad o betóne – ale to je jedno, dôležité je, že zákazníci často sami prídu s textom, ktorý chcú mať hotový už „včera“, a agentúry často vidia iba zárobok. A ak sa pozriete na množstvo odvetví – vinárstvo, včelárstvo, chémia, astronómia, fyzika, farmaceutika..., z ktorých každé ma svoje pododvetvie ako napr. v športe (poznáte niekoho na Slovensku, kto ovláda 50 najdôležitejších, a to slovenských výrazov v golfe?), z ktorých každé má aspoň sto, ak nie i tisíc vlastných terminologických upresnení, musí byť každému zrejmé, že to prekladateľ nemôže všetko obsiahnuť - buď potrebuje čas na „oboznámenie sa“ s terminológiou, alebo musí agentúra viesť zoznam ľudí, ktorí sú vhodní pre tú-ktorú oblasť, napr. historická architektúra – sú s ňou už oboznámení. Ďalej treba povedať, že nielen prekladatelia robia chyby, ale mnohé vydavateľstvá a dokonca i vydané knihy obsahujú chyby. K príčinám patria už aj samotní zákazníci - zadávatelia, ktorí často dodajú preklad so skratkami a bez vysvetliviek.

Určite má prekladateľ aj právo sa menej presne vyjadriť, keď sa musí ponáhľať, na jeho diskvalifikáciu sú potrebné príliš veľké chyby z jeho strany. Je to podobné ako s cestovnou agentúrou, ktorá nezabezpečí, okrem ubytovania, pre svojich klientov poistenie či ubytovanie s teplou vodu (sprchou). Ešte raz – každá dobrá firma musí o svoje meno dbať! Nevýhodou často je aj akési „sociálne povedomie“ – prekladateľ lepšie vyzerá, keď je ukrytý pod „značkou“ agentúry, ktorá je však uvedená v zozname firiem a má veľké zákazky aj od štátu, ako keď príde alebo napíše e-mail nejakej firme, že by chcel prekladať. Pre firmu je najlepšie si nájsť vlastných prekladateľov a obísť agentúru, ktorá niekedy môže na jednej normo strane zarobiť naozaj dosť.

Back
Báseň od Jevtušenka, Domino fórum 2004, 37 (22.9-28.9.2004)
                 

ATLANTÍDA - zaujímavý článok, ktorý mi vyšiel v časopise Historická revue